Slováci rozbiehajú firmy s 3 000 eurami. V zahraničí začínajú na 50-tisíc

Slováci, ktorí sa dnes rozhodnú podnikať, väčšinou nemajú za chrbtom investora. Podľa odhadu organizácie BNI Slovensko sa počiatočný kapitál nových mikropodnikov a živností pohybuje najčastejšie medzi 3000 a 10 000 eurami. Hlavným zdrojom peňazí sú vlastné úspory, prípadne pôžička od rodiny alebo od známych.

Je to obraz podnikania, ktorý na Slovensku pozná takmer každý. Žiadne veľké kolo financovania, žiadna prezentácia pred fondom. Len našetrené peniaze a odhodlanie.

Slováci šetria na všetkom, čo sa dá

Začínajúci podnikatelia sa snažia stlačiť náklady na minimum. Veľkú časť práce si robia sami, od účtovníctva cez web až po komunikáciu so zákazníkmi.

Prvé peniaze idú najmä na základné vybavenie, zásoby a administratívu. Marketing, budovanie značky či platené odborné služby prichádzajú na rad až neskôr, často až vtedy, keď firma prežije prvý rok.

Samotný vstup do podnikania pritom stojí takmer nič. Podpora pre malé a stredné firmy tu existuje dlhodobo, Slovak Business Agency vznikla už v roku 1993 ako spoločná iniciatíva Európskej únie a vlády SR a dodnes ponúka poradenstvo aj mikropôžičky.

Skutočný problém prichádza až po štarte. Podľa Sociálnej poisťovne po uplynutí odvodových prázdnin platí nový živnostník poistné z osobitného vymeriavacieho základu, takzvaný mikroodvod vo výške 131,34 eura mesačne. K tomu treba prirátať zdravotné odvody a dane. 

V zahraničí vidno úplne iné čísla

Pri technologických a platformových projektoch v zahraničí sú podľa odhadu BNI počiatočné investície niekde inde. Reč je o sumách zhruba od 50 000 do 250 000 eur a viac.

Financovanie tam nestojí na rodine, ale na súkromných investoroch a fondoch rizikového kapitálu. Peniaze idú na vývoj produktu, na odborné tímy, technológie a marketing, ktorý má poháňať rast.

Že ide o iný svet, potvrdzujú aj tvrdé dáta. Medián predinvestičnej hodnoty európskych firiem v seed fáze dosiahol podľa analýzy PitchBook 5,6 milióna eur. Slovenský živnostník sa v takom prostredí nepohybuje ani náhodou.

Slováci majú zdravé firmy, ale platia za to rýchlosťou

Riaditeľka BNI Slovensko Natália Vicsápiová hovorí, že opatrnosť má dve strany mince.

„Na Slovensku sme vychovávaní k obrovskej finančnej zodpovednosti, čo je na jednej strane skvelé, pretože naše firmy sú vnútorne zdravšie a nie sú preúverované.

Na druhej strane nás to však limituje v rýchlosti. Vidíme, že slovenskí podnikatelia sa učia strednú cestu: začínať štíhlo, ale investovať do vzťahov a networkingu,” uviedla.

Podľa nej podnikatelia čoraz častejšie siahajú po flexibilných modeloch. Namiesto zamestnancov využívajú externých odborníkov a digitálne nástroje, aby si zbytočne nenafúkli fixné náklady.

Tlak na živnostníkov je citeľný

Čísla z trhu ukazujú, že situácia nie je jednoduchá. V roku 2025 podľa FinStatu na Slovensku zaniklo vyše 66-tisíc živností, pričom nových vzniklo len približne 42-tisíc. Ide o reakciu na legislatívne zmeny a konsolidáciu. 

Zaujímavé je, že práve v takomto prostredí rastie dopyt po rýchlom prevádzkovom financovaní. Ako sme písali v článku o tom, ako sa mení financovanie slovenských podnikateľov, pre malé firmy dnes často rozhoduje rýchlosť schválenia, nie výška úveru.

Slovenský model má teda logiku. Firma založená za tri tisícky nemá dlh, ktorý by ju potopil. Zároveň však nemá ani palivo na to, aby rástla rýchlo.