Koľko rokov trvá našetriť si na byt v Bratislave a Košiciach?

Bývanie patrí medzi najväčšie výdavky v živote každého človeka, no na Slovensku sa mení na takmer nedosiahnuteľný sen. Podľa údajov spoločnosti Deloitte patria Bratislava a Košice medzi najdrahšie mestá Európskej únie v pomere k platom. Kým v Amsterdame či Aténach ľudia sporia podobne dlho, na Slovensku realita bolí ešte viac.

Rozdiel medzi platom a nákladmi na bývanie

Čísla od spoločnosti Deloitte ukazujú priepastný rozdiel medzi príjmami Slovákov a cenami nehnuteľností. V Bratislave potrebuje kupujúci nasporiť 11,7 hrubých ročných platov na to, aby zaplatil za priemerný byt. V Košiciach je situácia ešte horšia, tam ide o 14,2 hrubých ročných platov.

Ak si chce niekto nasporiť na takýto byt s platom mimo Košíc a Bratislavy, potrvá mu to oveľa dlhšie. Tento prepočet totiž nevychádza z priemernej hrubej mzdy na Slovensku, ktorá dosahuje 1 620 eur mesačne, ale z priemerného platu v Košiciach a Bratislave. Dôležité je pripomenúť, že ide o celoslovenský priemer mzdy, nie o mzdu v konkrétnom meste.

Mnoho regiónov nedosahuje ani túto priemernú mzdu, takže pre obyvateľov východného či stredného Slovenska je situácia v skutočnosti ešte náročnejšia. Tento rozdiel medzi príjmom a cenou bývania nazývame dostupnosť bývania a práve tento ukazovateľ radí Bratislavu a Košice medzi najmenej dostupné mestá v rámci Európskej únie. Podobný pomer platov a cien nehnuteľností nájdeme aj v Prahe, Aténach alebo Amsterdame, čo potvrdzuje, že problém nie je len slovenský, no na Slovensku ho zhoršuje pomerne nízka priemerná mzda v porovnaní so západnou Európou.

Prečo je dôležitý čistý plat, nie hrubý

Celý doterajší výpočet pracuje s hrubým platom, teda so sumou, ktorú zamestnávateľ uvádza v pracovnej zmluve pred odvodmi a daňou. Zamestnanec však nikdy nedostane na účet celú túto sumu. Po odvode na sociálne a zdravotné poistenie a po zaplatení dane z príjmu ostáva človeku len čistý plat, ktorý je spravidla o štvrtinu nižší ako hrubý plat. Ak teda hovoríme o 11,7 alebo 14,2 hrubých ročných platoch, v reálnom čistom príjme ide o výrazne vyšší počet rokov sporenia.

Čistý plat je totiž jediná suma, ktorú si človek môže reálne odkladať na sporiaci účet alebo použiť na splácanie hypotéky. Ak chceme hovoriť o skutočnej dostupnosti bývania, musíme počítať práve s čistým príjmom domácnosti, nie s hrubým platom. Rozdiel medzi hrubým a čistým platom tak v konečnom dôsledku predlžuje reálny čas potrebný na kúpu bytu o niekoľko ďalších rokov. A to pôvodné číslo 11,7 alebo 14,2 roka ešte viac vzďaľuje od reality.

TIP Šetrite si na bývanie investovaním na XTB bez poplatkov.

Sporenie na bývanie: nereálny scenár pre bežného Slováka

Predstavme si teraz situáciu, že by si človek odkladal 100 % svojho platu na vlastné bývanie počas 11 alebo 14 rokov. Taký scenár znamená, že by po celé toto obdobie nemal peniaze na jedlo, nájom, dopravu, oblečenie ani žiadne iné výdavky. Ide teda o čisto teoretický a v reálnom živote absolútne nerealizovateľný model.

Skutočná miera úspor bežnej domácnosti sa pritom pohybuje na úrovni desiatok až stoviek eur. Takže reálny čas potrebný na nasporenie celej sumy na byt sa predlžuje na desiatky rokov. Bežný človek pritom musí platiť aj nájom, kým si šetrí na vlastný byt. To jeho reálne úspory ešte viac znižuje a čas potrebný na dosiahnutie cieľa ďalej predlžuje.

Kombinácia nízkych čistých príjmov, vysokých cien nehnuteľností a rýchleho medziročného rastu cien vytvára prostredie, v ktorom sporenie na vlastné bývanie z priemerného platu prestáva byť reálnou možnosťou. Dostupnosť bývania na Slovensku tak môžeme dnes opísať jediným slovom, a tým je tragická. Pre bežnú slovenskú rodinu tak vlastný byt bez hypotéky prestáva byť realistickým cieľom a stáva sa vzdialeným snom.