- Štát každý rok prichádza o miliardy eur kvôli podvodníkom, ktorí DPH jednoducho nezaplatia.
- Slovensko však začína túto bitku vyhrávať.
- Čísla z roku 2025 to dokazujú čiernym na bielom.
Finančná správa dosiahla v boji proti daňovým únikom výsledky, aké Slovensko ešte nezažilo. Výber dane z pridanej hodnoty rastie, kontroly sú účinnejšie ako kedykoľvek predtým a štátna kasa je o miliardy eur bohatšia. Ako sa to podarilo?
Čísla, ktoré hovoria za všetko
Ešte v roku 2022 vybrala Slovenská republika na DPH zhruba 8,1 miliardy eur. O tri roky neskôr, v roku 2025, to bolo už 10,7 miliardy eur. Nárast o 2,6 miliardy eur nie je náhoda. Je výsledkom systematickej práce, cieleného tlaku na rizikových podnikateľov a moderných analytických nástrojov.
Kľúčovým ukazovateľom, ktorý odborníci sledujú, je takzvaná efektívna daňová sadzba DPH. Tá vyjadruje, koľko percent z potenciálnych príjmov štát skutočne vyberie. Po výkyvoch na konci roka 2024 táto sadzba kontinuálne rastie. V prvom štvrťroku 2026 dosiahla hodnotu 17,12 %, čo zodpovedá dlhodobému priemeru za obdobie 2023 až 2026.
Podľa tlačovej správy Finančnej správy SR z 1. júla 2026 je ďalší vývoj pozitívny.
Finančná správa zvyšuje tlak: 5 895 kontrol a rekordná úspešnosť
Čísla z kontrol sú zarážajúce. V roku 2025 dokončila Finančná správa SR celkovo 5 895 kontrol DPH, čo je o štvrtinu viac ako v roku 2023.
Inšpektori pritom neboli úspešní len vo výnimočných prípadoch. Historicky najvyššia miera úspešnosti kontrol dosiahla 81,3 %, čo znamená, že takmer osem z desiatich preverených subjektov porušilo daňové povinnosti alebo neodviedlo dane v správnej výške.
Inštitúcia to nepovažuje za koniec cesty. Sama deklaruje:
„Finančná správa bude aj naďalej kombinovať analytické nástroje, preventívnu komunikáciu s podnikateľmi, edukačné aktivity a cielené kontroly rizikových subjektov tak, aby efektívny výber DPH na Slovensku pokračoval v rastúcom trende.“
Kde stojí Slovensko v porovnaní s Európou?
Dlho bolo Slovensko v oblasti daňových únikov skôr varovným príkladom. Ešte v roku 2019 predstavovala takzvaná daňová medzera DPH, teda rozdiel medzi tým, čo štát mal vybrať, a čo skutočne vybral, až 16,5 %. To bolo hlboko nad európskym priemerom.
Dnes je situácia výrazne lepšia. Podľa údajov Európskej komisie klesla slovenská daňová medzera DPH v roku 2023 na 10,5 %, zatiaľ čo priemer EÚ bol 9,5 %.
Rozdiel oproti európskemu priemeru sa tak zúžil na jediný percentuálny bod. Slovensko sa zaradilo na 19. miesto spomedzi 27 členských štátov, teda do stredného pásu. Ešte nedávno patrilo medzi najhoršie.
Rumunsko malo v rovnakom roku daňovú medzeru DPH na úrovni 30 %, Slovensko je teda na úplne inej úrovni.
Finančná správa chráni verejné financie a podnikateľské prostredie
DPH je daň, ktorú platí každý z nás pri každom nákupe. Každé euro, ktoré podvodník odvedie do vlastného vrecka namiesto do štátnej kasy, chýba v nemocniciach, školách a na cestách.
Práve preto je boj proti daňovým únikom priamo prepojený s kvalitou verejných služieb.
„Šedá ekonomika na Slovensku dosahuje podľa dostupných analýz približne 17 miliárd eur.
Preto potrebujeme spájať analytické, kontrolné a vyšetrovacie kapacity štátu. Daňový štít nám umožní konať skôr, efektívnejšie si vymieňať informácie a zamerať sa na prípady, ktoré spôsobujú najväčšie škody verejným financiám.
Naším cieľom je chrániť poctivých podnikateľov a zvýšiť vymožiteľnosť práva,” uviedol prezident finančnej správy Jozef Kiss.
Slovensko ukazuje, že kombinácia dát, technológií a cieleného vymáhania funguje. Výber DPH rastie, daňová medzera klesá a kontroly dosahujú rekordnú účinnosť. Výsledok je viditeľný, do štátnej kasy pribudli miliardy eur, ktoré by inak zmizli v tieni.



























