- Slovensko sa podľa novej analýzy dostáva do situácie, kde verejný dlh a starnutie populácie zvyšujú dlhodobé fiškálne riziká.
- Hoci nejde o okamžitú krízu, ukazovatele ukazujú zhoršujúcu sa trajektóriu do budúcnosti.
- Odborníci upozorňujú, že rozhodujúce budú najbližšie roky.
Slovensko sa podľa najnovšej analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dostáva do situácie, ktorú odborníci opisujú ako rastúcu dlhodobú zraniteľnosť verejných financií. Nejde o okamžitú krízu, ale o tichý proces, ktorý sa môže v nasledujúcich desaťročiach výrazne zrýchliť.
Už dnes pritom platí varovanie z analýzy RRZ:
„Slovensko dnes síce nečelí bezprostrednej hrozbe defaultu, jeho dlhodobá zraniteľnosť však rastie.”
Slovensko a dlh, ktorý sa nepozerá len na dnešok
Slovensko sa často hodnotí cez výšku verejného dlhu v danom roku. Analýza RRZ však upozorňuje, že to je príliš jednoduchý pohľad. Dôležitejšie je, čo sa bude diať v budúcnosti. A tam sa obraz mení.
Riziko takzvaného neodvratného defaultu (štátneho bankrotu), teda situácie, keď sa štát už nedokáže vyhnúť platobnej neschopnosti ani pri maximálnom úsilí, sa medzi rokmi 2010 a 2025 zvýšilo z 0,3 percenta na 10,9 percenta.
Ešte znepokojujúcejší je výhľad do budúcnosti. Ak sa politiky nezmenia, toto riziko môže podľa RRZ do roku 2040 presiahnuť 50 percent. To už znamená zásadnú zmenu charakteru rizika verejných financií.
Starnutie populácie situáciu dramatický zhoršuje
Kľúčový problém nie je len samotný dlh. RRZ zdôrazňuje kombináciu dvoch faktorov a to rastúce zadlženie a starnutie populácie.
Slovensko čaká dlhodobý demografický tlak. Menej pracujúcich ľudí a viac starších obyvateľov znamená vyššie výdavky štátu a zároveň nižšiu schopnosť vytvárať prebytky v rozpočte.
Práve to je jadro problému. Štát potrebuje prebytky na splácanie dlhu. Ak ich nedokáže vytvárať, jeho schopnosť zvládať vysoké zadlženie klesá.
Analýza RRZ upozorňuje, že v základnom scenári môže verejný dlh dosiahnuť v roku 2040 až 108,6 percenta HDP. To je úroveň, ktorá výrazne zvyšuje citlivosť krajiny na akékoľvek ekonomické šoky.
Slovensko čakajú náročné roky. Zdroj: shutterstock.com/EVER STOCK
Slovensko a ilúzia, že čas všetko vyrieši
Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že rast ekonomiky automaticky vyrieši problém dlhu. RRZ upozorňuje, že demografia nie je krátkodobý výkyv, ale dlhodobý a predvídateľný trend.
To znamená, že tlak na verejné financie sa bude postupne zvyšovať, nie znižovať.
Ešte dôležitejšie je, že riziko defaultu nie je lineárne. Keď sa krajina približuje k svojmu fiškálnemu limitu, aj malé zmeny v dlhu alebo výdavkoch môžu mať čoraz väčší dopad na stabilitu systému.
Inými slovami, systém sa stáva citlivejším presne v momente, keď je najviac zadlžený a zároveň demograficky oslabený.
Slovensko a bod, odkiaľ sa už nemusí dať vrátiť späť
Slovensko sa podľa RRZ približuje k situácii, kde už nebude stačiť bežná fiškálna korekcia. Kombinácia vysokého dlhu, rastúcich výdavkov a starnúcej populácie vytvára tlak, ktorý sa v čase zosilňuje.
Slovensko je príliš zadlžené. Zdroj: shutterstock.com/Alessia Pierdomenico/DesignRage
Model RRZ navyše ukazuje, že riziko existuje aj pri nižšom dlhu, nie je teda nulové ani v priaznivejších podmienkach. Rozhodujúce je, či má štát dostatočnú kapacitu vytvárať prebytky v budúcnosti.
Ak sa táto kapacita oslabuje, riziko sa presúva z teoretickej roviny do praktickej.
Z pohľadu analýzy RRZ nejde o okamžitý problém, ale o postupné zvyšovanie rizika, ktoré sa môže v budúcnosti zmeniť na zásadnú fiškálnu výzvu.
Slovensko tak stojí pred otázkou, ktorá nie je krátkodobá, ale strategická. Ako nastaviť verejné financie tak, aby dokázali uniesť kombináciu vysokého dlhu a starnúcej populácie bez toho, aby sa riziko neodvratného defaultu ďalej zvyšovalo.
Rozhodnutia prijaté dnes budú mať podľa dát RRZ dopad, ktorý sa naplno prejaví až o desaťročia.
