Slováci robia zásadné chyby s peniazmi: Sporenie aj úvery ich dostávajú do problémov

Slováci síce hovoria, že si vytvárajú finančnú rezervu, realita je však oveľa tvrdšia. Väčšina domácností je bližšie k finančnému stresu než k stabilite. Najnovší prieskum ukazuje, že problém nie je len v nízkych príjmoch, ale najmä v tom, ako ľudia narábajú so sporením a úvermi.

Slováci a finančná rezerva: Pocit istoty, ktorý často neexistuje

Podľa prieskumu iniciatívy 5peňazí od NBS približne 73 % Slovákov tvrdí, že si tvorí finančnú rezervu. Na prvý pohľad to vyzerá pozitívne. Problém však prichádza v momente, keď sa pozrieme na jej skutočnú veľkosť.

„V prípade výpadku príjmu by mnohým úspory vystačili na menej ako 1 mesiac.”

To znamená, že aj malé finančné zlyhanie, strata práce alebo nečakaný výdavok môže domácnosti dostať do problémov.

Slováci a sporenie: Pravidlá poznajú, ale nedodržiavajú ich

Základné odporúčanie odborníkov je jasné. Finančná rezerva by mala pokryť 3 až 6 mesiacov výdavkov.

Ak domácnosť minie napríklad 1 000 eur mesačne, ideálna rezerva by mala byť 3 000 až 6 000 eur.

Realita je však iná. Mnohí Slováci síce sporenie deklarujú, ale v praxi odkladajú príliš málo alebo peniaze používajú aj na bežnú spotrebu. Rezerva tak prestáva byť bezpečnostným vankúšom a stáva sa bežným účtom.

Slováci si často neuvedomujú, že finančná rezerva nemá slúžiť na dovolenky či nové telefóny, ale na prežitie krízových situácií.

Úvery: Najväčší mesačný tlak v domácnostiach

Druhou problémovou oblasťou sú úvery a hypotéky. Práve splátka hypotéky patrí medzi najvyššie mesačné výdavky domácností.

Prieskum NBS ukazuje, že ľudia často začnú riešiť zmenu až vtedy, keď ich k tomu niekto „dotlačí” – napríklad banka alebo finančný poradca. Len menej ako polovica ľudí aktívne sleduje vývoj úrokových sadzieb.

To znamená, že mnohé domácnosti reagujú neskoro a nie preventívne.

Slováci a refinancovanie: Rozhodovanie bez stratégie

Pri hypotékach zohráva veľkú úlohu aj refinancovanie. Ľudia ho najčastejšie zvažujú pri zmene úrokovej sadzby alebo pri výzve od banky.

Prieskum však ukazuje, že aktívne porovnávanie úrokov je stále skôr výnimkou než pravidlom.

Zároveň platí, že refinancovanie nie je vždy automaticky výhodné. Okrem úroku treba rátať aj s ďalšími nákladmi, ako sú poplatky, kataster či znalecký posudok.

Dôležité je preto sledovať celkové náklady úveru, nie len samotnú sadzbu.

Prečo Slováci robia tieto chyby opakovane

Základný problém nie je len v peniazoch, ale vo finančných návykoch. Mnohí ľudia síce vedia, že rezerva by mala existovať, alebo že úver sa dá optimalizovať, ale nekonajú včas.

Finančné rozhodnutia tak často vznikajú až pod tlakom situácie, nie ako výsledok plánovania.

Malé kroky, ktoré menia situáciu

Dobrá správa je, že zmena nemusí byť dramatická. Prieskum aj odborné odporúčania ukazujú, že:

• pri sporení stačí začať aj s malou pravidelnou sumou,
• dôležitá je konzistentnosť, nie výška,
• ideálne je odkladať peniaze hneď po výplate.

Odporúčanie je približne 10 % z príjmu, ale aj menšia suma má význam, ak sa robí pravidelne.

Finančná gramotnosť pritom nie je vrodená. Dá sa budovať postupne, cez vzdelávanie, prax a správne návyky.

Slováci potrebujú zmeniť prístup k peniazom

Z prieskumu NBS jasne vyplýva, že Slováci síce finančnú rezervu a sporenie poznajú, ale ich reálne správanie často zaostáva.

Najväčší problém nie je samotná výška príjmu, ale nedostatočná pripravenosť na finančné situácie, ktoré prídu nečakane.

A práve to rozhoduje o tom, či domácnosť krízu zvládne, alebo sa dostane do problémov.