- Slovensko skončilo v prvom štvrťroku 2026 na chvoste Vyšehradskej štvorky s rastom HDP len 0,9 percenta.
- Investície sa prepadli o 6,4 percenta a priemysel klesol prvýkrát za desať štvrťrokov.
- Kým my hľadáme motor rastu, Grécko nás potichu predbehlo.
Slovensko zaznamenalo v prvom štvrťroku 2026 medziročný rast hrubého domáceho produktu len 0,9 percenta, ako informoval Inštitút finančnej politiky. Je to najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín Vyšehradskej štvorky.
A čo je ešte zarážajúcejšie, Grécko, krajina, ktorá sa pred pár rokmi takmer zrútila do štátneho bankrotu, nás dnes predbehla vo výkone ekonomiky. Ako je to možné?
Slovensko v číslach: Čo hovorí Štatistický úrad SR
Štatistický úrad SR potvrdil, že slovenská ekonomika vzrástla v prvom štvrťroku 2026 o 0,9 percenta medziročne, v stálych cenách. Objem HDP v bežných cenách dosiahol takmer 33 miliárd eur. Po sezónnom očistení oproti štvrtému štvrťroku 2025 vzrástol HDP len o 0,2 percenta.
Ekonomiku udržali nad nulou najmä dve veci a to spotreba domácností, ktorá medziročne vzrástla o 1,1 percenta, a kladné saldo zahraničného obchodu. Domácnosti tvoria zhruba 60 percent slovenského HDP, čo je ich nezastupiteľná úloha.
No na druhej strane misky váh leží pokles investícií o 6,4 percenta merané tvorbou hrubého fixného kapitálu. Výdavky verejnej správy klesli o 0,4 percenta, prvýkrát po dvoch rokoch rastu. Priemysel zaznamenal medziročný prepad o 0,7 percenta, prvý pokles po desiatich štvrťrokoch.
Slovenská ekonomika má vážny problém. Zdroj: shutterstock.com/esfera
Slovensko a investori: Zelené lúky nás lákajú čoraz menej
Problém nie je len aktuálny. Je štrukturálny a dlhodobý. Národná banka Slovenska upozorňuje, že na Slovensku sa investuje menej ako u susedov z regiónu a že prestávame dobiehať životnú úroveň vyspelých krajín.
Zahraničné priame investície sú za poslednú dekádu v porovnaní s ostatnými krajinami V4 ledva polovičné. Investície sú čoraz viac zamerané len na náhradu opotrebenia, nie na rozvoj a inovácie.
Podľa Inštitútu finančnej politiky HDP v roku 2026 stúpne o 1 percento, keď ho potiahnú najmä investície z finišujúceho Plánu obnovy a odolnosti SR. To nie je zlá správa, no je to tenká záchranná sieť, nie dlhodobé riešenie.
Ekonomika Slovenska stráca dych. Zdroj: shutterstock.com/hyotographics
Grécko nás už predbehlo
Ešte pred pár rokmi sa o Slovensku hovorilo ako o krajine, ktorá by mohla skončiť „gréckou cestou“. Dnes je to inak, Grécko rastie viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako my.
Podľa informácií Ministerstva zahraničných vecí SR o Grécku si grécka ekonomika udržiava solídne tempo rastu HDP na úrovni 2,3 percenta v roku 2025 a 2,2 percenta v roku 2026.
Za týmto výkonom stojí trvalo silná spotreba, rast príjmov obyvateľstva a implementácia plánu obnovy. Grécky verejný dlh sa znížil z hodnoty 212,9 percenta HDP v roku 2021 na 146,1 percenta na konci minulého roka.
Grécko, ktoré prešlo hlbokou krízou a záchranným programom za 288,7 miliardy eur, dnes rastie rýchlejšie, znižuje dlh a priťahuje investorov. Slovensko zatiaľ hľadá odpoveď na otázku, čo bude hnacím motorom jeho ekonomiky v nasledujúcich rokoch.
Čo nás čaká
Správa o finančnej stabilite NBS z mája 2026 varuje, že ekonomické prostredie je menej priaznivé ako v minulosti.
Konflikt na Blízkom východe prehĺbil geopolitické riziká a negatívne zasiahol globálny trh s energetickými surovinami. Slovensko môže pocítiť jeho dôsledky najmä cez vyššie ceny energií a infláciu, pričom energetická náročnosť našej ekonomiky patrí v rámci EÚ k vyšším.
Slovensko stojí pred vážnou voľbou. Buď nájde nové zdroje rastu cez sofistikovanejšiu výrobu, investície a inovácie, alebo bude ďalej sledovať, ako ho predbehujú nielen susedia z V4, ale aj krajiny, od ktorých sme sa ešte nedávno cítili byť ďaleko.
