- Slováci čoraz častejšie hovoria, že ich životná úroveň sa zhoršuje.
- Nespokojnosť dnes v prieskumoch prevažuje nad spokojnosťou.
- Seniori však situáciu hodnotia výrazne odlišne oproti zvyšku populácie.
Slováci podľa najnovšieho merania čoraz častejšie hovoria, že ich životná úroveň nie je dobrá. Výsledky z mája 2026 ukazujú jasný posun, už 50 % ľudí je nespokojných, zatiaľ čo spokojných je len 34 %.
Ešte v októbri 2024 bola situácia mierne vyrovnanejšia. Spokojných bolo 36 % a nespokojných 43 %. Dnes je však rozdiel výrazne väčší a trend pokračuje.
Dôležitým ukazovateľom je aj tzv. skóre spokojnosti, ktoré kleslo z hodnoty -7 na -15,4. To znamená, že negatívne hodnotenie života v spoločnosti výrazne posilnilo.
Ako vysvetľuje analytička:
„Vývoj spokojnosti so životnou úrovňou kopíruje implementáciu konsolidačných opatrení. Najvýraznejší pokles v spokojnosti so životnou úrovňou nastal po konsolidačnom balíčku, ktorý vstúpil do platnosti v januári 2025 a okrem iného zvýšil základnú sadzbu DPH z 20 % na 23 %.
Letné mesiace roku 2025 priniesli prechodné zlepšenie. Tento pozitívny trend však nevydržal. Po ohlásení ďalšieho kola konsolidačných opatrení s účinnosťou od januára 2026 sa podiel nespokojných zvyšuje, no už miernejšie ako začiatkom roka 2025,” približuje výsledky Denisa Lakatošová, analytička NMS Market Research Slovakia.
Slováci v produktívnom veku vs. seniori: dva úplne odlišné pohľady
Slováci vo veku 30 až 61 rokov patria medzi najkritickejšie skupiny. Viac ako polovica z nich je nespokojná so svojou životnou úrovňou. Ide o ľudí, ktorí najčastejšie riešia hypotéky, deti a rastúce náklady na bývanie. Priemerné skóre spokojnosti je v tejto skupine až -17,8.
Na opačnom konci stoja práve seniori a mladí ľudia. Hoci aj tu mierne prevažuje nespokojnosť, rozdiel je oveľa menší. U seniorov je spokojnosť vyššia než u ľudí v produktívnom veku a skóre sa pohybuje okolo -2,6.
V máji 2026 dokonca 40 % seniorov uviedlo spokojnosť so životnou úrovňou, zatiaľ čo nespokojných bolo 41 %. Ide tak o takmer vyrovnaný stav, v porovnaní s inými skupinami výrazne lepší.
Vzdelanie: rozdiely sú veľké
Rozhodujúcim faktorom v spokojnosti je aj vzdelanie. Slováci bez vysokej školy patria medzi najkritickejších. Každý druhý človek v tejto skupine je nespokojný so svojou životnou úrovňou a celkové skóre dosahuje -18,3.
Naopak, vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú najspokojnejšou skupinou. Ich výsledky sú takmer vyrovnané – 44 % nespokojných a 42 % spokojných, čo je najlepší výsledok v rámci celého prieskumu.
Slováci a politika: rozdiely medzi voličmi sú ešte väčšie
Ešte výraznejšie než vek či vzdelanie sa ukazuje politická orientácia. Najspokojnejší sú voliči Smeru, kde prevažuje spokojnosť s hodnotou 55 % spokojných a 33 % nespokojných.
Naopak, najnižšiu spokojnosť vykazujú voliči hnutia Slovensko a Demokratov, kde nespokojnosť výrazne dominuje. Zaujímavý vývoj zaznamenali aj voliči Hlasu, u ktorých nespokojnosť rastie rýchlejšie než v iných skupinách.Zde můžete psát
Čo z toho vyplýva
Dáta ukazujú jasný obraz a to, že Slovensko sa vníma čoraz kritickejšie. Nespokojnosť rastie najmä medzi ľuďmi v produktívnom veku a bez vysokoškolského vzdelania.
Zároveň však platí, že obraz nie je jednotný. Seniori, mladí ľudia a vysokoškolsky vzdelaní tvoria skupiny, ktoré situáciu vnímajú miernejšie a práve oni dnes držia celkový priemer aspoň čiastočne v rovnováhe.


























