Tikajúca bomba pod Slovenskom: Na 1 dôchodcu o pár rokov pripadne 1,5 pracujúceho. Sú na to Slováci pripravení?

Slováci starnú rekordným tempom, v tomto patria k lídrom v Európskej únii. Čísla, ktoré zverejňujú európske inštitúcie, sú nepríjemné. A otázka, či je na to náš dôchodkový systém pripravený, ostáva bez uspokojivej odpovede.

Slováci patria k najrýchlejšie starnúcim národom v EÚ

Pozrite sa na akékoľvek demografické štatistiky a Slovensko vyniká. Žiaľ, nie v dobrom zmysle. Eurostat uvádza, že medián veku slovenského obyvateľstva vzrástol za posledných desať rokov (2015–2025) o celé 4 roky, čo je spolu s Cyprom v celej EÚ najväčší nárast.

Zároveň podiel ľudí nad 65 rokov vzrástol o 4,8 percentuálneho bodu, opäť jeden z najvyšších nárastov v únii.

Na prvý pohľad to znie ako abstraktné číslo. V praxi to znamená, že čoraz menej pracujúcich bude musieť platiť dôchodky čoraz väčšiemu počtu seniorov.

Dnes sa na Slovensku na jedného dôchodcu skladá ešte relatívne komfortný počet prispievateľov. Ale toto okno sa zatvára. Rýchlo.

Čo hovorí demografia: Čísla, ktoré by mali Slováci poznať

Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2024, ktorú vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ukázala nepríjemnú realitu. Index starnutia, teda pomer seniorov k deťom, prvýkrát v histórii prerazil hranicu 119 %.

Na každých 100 detí teda už dnes pripadá 119 seniorov. A tento index rástol rekordným tempom, medziročne o 4,2 percentuálneho bodu.

Index ekonomického zaťaženia, ktorý meria, koľko neproduktívnych ľudí (deti + seniori) pripadá na 100 pracujúcich, dosiahol hodnotu 52,9 %. Zatiaľ stále únosné. Ale projekcie sú desivé.

Podľa analýzy výskumného inštitútu INFOSTAT, na ktorú odkazuje platforma V4 Age Management, sa index celkového zaťaženia do roku 2060 takmer zdvojnásobí.

V roku 2011 pripadalo na 100 produktívnych obyvateľov 52 neproduktívnych (detí a seniorov). Do roku 2060 tento pomer presiahne hodnotu 100, čo znamená, že ľudí mimo pracovného veku bude viac ako tých v produktívnom veku.

A čo pracovná sila? Národný program aktívneho starnutia, konštatuje, že zatiaľ čo v EÚ bude v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude až 21 %. Každý piaty pracujúci.

Jeden a pol pracujúceho na jedného dôchodcu – matematika, ktorá bolí

Ako sa to prejaví na dôchodkovom systéme konkrétne? Odpoveď dáva Správa o starnutí Európskej komisie z roku 2024 (2024 Ageing Report), ktorú pre Slovensko pripravil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR.

Index závislosti starých ľudí (teda počet ľudí nad 65 rokov na 100 ľudí v produktívnom veku) sa na Slovensku do roku 2050 zvýši 2,2-násobne oproti roku 2019.

Podľa projekcií Eurostatu (EUROPOP) to znamená, že Slovensko bude patriť k krajinám s najrýchlejším rastom tohto indexu v celej EÚ. Z dnešných necelých 30 percent na úroveň, kde bude na každého seniora pripadať len jeden a pol pracujúceho.

Pre porovnanie: dnes má EÚ ako celok podľa Eurostatu na jedného seniora trochu viac ako troch pracujúcich. Slovensko sa teda pohybuje smerom, kde bude na tom výrazne horšie ako európsky priemer.

Slovenský dôchodkový systém je priebežný, funguje na princípe „pay-as-you-go“. Dnešní pracujúci platia odvody, z ktorých sa priamo vypláca dôchodok dnešným seniorom. Keď sa tento pomer naruší, systém sa začína otriasať.

Výdavky na dôchodky už dnes rastú alarmujúco

Problém nie je len budúcnosti, je tu už teraz. Výdavky na dôchodky na Slovensku vzrástli z 8 % HDP v roku 2018 na 9,5 % HDP v roku 2025, čo je jeden z najvyšších nárastov v rámci celej Európskej únie. V absolútnych číslach to predstavuje dodatočné výdavky vo výške 2,1 miliardy eur v roku 2025.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za tým stoja viaceré faktory:

• zavedenie 13. dôchodku,
• vlna predčasných odchodov v rokoch 2023–2024,
• ale aj samotné starnutie populácie.

Medzitým príjmy systému nerástli rovnakým tempom. Vzniká schodok, ktorý sa musí pokrývať zo štátneho rozpočtu.

Slováci a ich dôchodková budúcnosť: Čo sa deje s reformami?

Slovensko má trojpilierový dôchodkový systém. Povinný prvý pilier (priebežný), povinný druhý pilier (individuálne sporenie v súkromných fondoch) a dobrovoľný tretí pilier.

Druhý pilier, do ktorého vstup je pre nových pracujúcich povinný od roku 2023, má z dlhodobého hľadiska zmierniť tlak na priebežný systém.

Ministerstvo práce SR zaviedlo od roku 2024 aj nové výplatné pravidlá z druhého piliera a to kombináciu programového výberu a doživotnej anuity, čo má sporiteľov lepšie ochrániť pred rizikom dlhého dožitia.

Dôchodkový vek sa na Slovensku automaticky upravuje podľa strednej dĺžky života, mechanizmus zavedený zákonom v roku 2023 pre ročníky narodené od roku 1967. To znamená, že čím dlhšie budeme žiť, tým dlhšie budeme musieť pracovať. Podľa OECD (Pensions at a Glance 2023) je tento automatický mechanizmus krokom správnym smerom, no sám o sebe nestačí.

Čo to znamená pre bežného človeka?

Ak máte dnes menej ako 45 rokov, váš dôchodok bude závisieť od toho, čo sa stane v najbližšej dekáde. Systém, ktorý sa spolieha na to, že vás budú živiť vaše deti a ich rovesníci, funguje len vtedy, keď tých detí je dosť. A na Slovensku ich dosť nie je.

Európska komisia vo svojej správe pre Slovensko konštatuje, že starnutie bude mať za následok výrazný rast verejných výdavkov – na dôchodky, zdravotníctvo aj dlhodobú starostlivosť.

Zároveň upozorňuje, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde bude tlak na verejné financie v dôsledku demografickej zmeny nadpriemerný.

Tikajúca bomba potrebuje odvahu

Demografická zmena nie je prírodná katastrofa, ktorá príde bez varovania. Príde pomaly, predvídateľne a práve preto je nebezpečná. Je ľahké odkladať nepopulárne rozhodnutia.

Slováci si zaslúžia politikov, ktorí povedia pravdu nahlas, že dôchodkový systém v súčasnej podobe je pod tlakom, ktorý bude narastať.

Riešenia existujú – dlhší aktívny pracovný život, lepšie podmienky pre sporenie, podpora rodín s deťmi, premyslená migračná politika. Žiadne z nich nie je bezbolestné.