- Slováci čoraz viac cítia, že im peniaze nestačia.
- Takmer polovica obyvateľov hodnotí svoju životnú úroveň horšie ako pred rokom, štyria z desiatich si nemôžu dovoliť ani týždeň dovolenky.
- A výhľad do budúcnosti nepoteší, reálne mzdy budú stagnovať ďalšie dva roky.
Slováci sa ocitajú pod tlakom, aký tu dlho nebol. Takmer polovica obyvateľov krajiny hodnotí svoju životnú úroveň horšie ako pred rokom. Dovolenka sa stala luxusom. Nečakaný výdavok 300 eur dokáže rodinný rozpočet položiť na kolená. A výhľad do budúcnosti nie je ružový, ekonómovia varujú, že reálne mzdy budú ďalšie roky stagnovať.
Slováci majú prázdne peňaženky: Čo odhalil aprílový prieskum
Výskumná agentúra NMS Market Research sa v apríli 2026 opýtala tisíc obyvateľov Slovenska na ich skutočnú finančnú situáciu. Výsledky sú znepokojivé.
47 percent opýtaných hodnotí svoju životnú úroveň horšie ako pred rokom, 35 percent ju vníma ako skôr horšiu, ďalších 12 percent ako rozhodne horšiu. Zlepšenie subjektívne pociťuje len 17 percent oslovených.
To znamená, že na každých desať ľudí, ktorých stretnete na ulici, päť sa má horšie ako vlani. Dvaja sa majú lepšie. A traja tvrdia, že sa nič nezmenilo, hoci ceny rastú.
Prečo Slováci cítia tlak: Ceny rastú, mzdy nestíhajú
Problém má meno inflácia. Podľa Štatistického úradu SR spotrebiteľské ceny v januári 2026 medziročne vzrástli o štyri percentá, pričom hlavným ťahúňom boli ceny bývania a energií, ktoré zdraželi o 6,1 percenta, a potraviny s rastom takmer štyri percentá.
Priemerná mesačná mzda dosiahla v roku 2025 úroveň 1 620 eur. Po zohľadnení inflácie reálny rast predstavoval len 2,2 percenta.
Platy síce rastú, ale ceny rastú rýchlejšie. A výhľad do budúcnosti nie je lepší. Ekonomický analytici varujú, že nízky hospodársky rast a vysoká inflácia spôsobia, že reálne mzdy Slovákov neporastú ani v rokoch 2026 a 2027.
Slováci chudobnejú. Zdroj: shutterstock.com/Olga Rolenko
Pätina rodín má len na základné výdavky
Aprílový prieskum NMS odhaľuje aj tvrdú sociálnu realitu. 22 percent opýtaných uviedlo, že ich príjmy pokryjú len základné potreby — bývanie, jedlo a energie.
Ďalších 8 percent nemá dosť ani na to. Takmer polovica domácností síce vyžije, no bez akejkoľvek finančnej rezervy.
Len 27 percent rodín dokáže zo svojich príjmov vyžiť pohodlne a ešte si niečo odložiť.
Najhoršie sú na tom ľudia bez vzdelania a obyvatelia mimo Bratislavy. Regionálna nerovnováha sa naďalej prehlbuje, slabšie okresy na juhu a východe krajiny výrazne zaostávajú za bratislavským priemerom.
Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji dosahuje priemerná mzda takmer dvetisíc eur, na východe Slovenska je to v mnohých prípadoch sotva tisíc.
Porovnanie mzdy podľa krajov. Zdroj: kryptomagazin.sk
Slováci a dovolenka: Symbol, ktorý povie viac ako štatistiky
Sú veci, ktoré štatistiky dokážu vyjadriť lepšie ako akákoľvek analýza. Dovolenka je jednou z nich. 41 percent ľudí si nemôže dovoliť ani týždeň dovolenky mimo domova za rok.
Druhým najčastejším problémom je neschopnosť zvládnuť nečakaný výdavok 300 eur, s jeho úhradou by malo problém 37 percent opýtaných.
Nevyhnutné opravy bytu si nemôže dovoliť 28 percent domácností a desatina ľudí má problém zaplatiť nájom, hypotéku alebo energie načas a v plnej výške.
Nie sú to čísla z krajiny tretieho sveta. Sú to čísla zo Slovenska, v apríli 2026.
Analytička agentúry NMS Denisa Lakatošová to zhrnula:
„Spolu teda 47 percent Slovákov a Sloveniek hodnotí svoju životnú úroveň horšie než pred rokom.“
Čo bude ďalej?
Podľa Inštitútu finančnej politiky slovenská ekonomika v roku 2026 porastie len o jedno percento, pričom zamestnanosť mierne klesne a inflácia zostane na úrovni 3,8 percenta. To nie sú čísla, ktoré by domácnostiam priniesli rýchlu úľavu.
Podľa vládnych prognóz bude spotreba domácností v roku 2026 tlmená fiškálnou konsolidáciou, rodiny budú musieť viac spoliehať na vlastné zdroje, zatiaľ čo ceny energií sa budú vracať na trhové úrovne.
Jedinou svetlou správou je minimálna mzda. Od januára 2026 platí na Slovensku minimálna mzda 915 eur mesačne, historicky najväčší nárast za posledné dekády, o 99 eur viac ako vlani.
Pre takmer 200-tisíc najnižšie platených pracovníkov ide o reálnu úľavu. Pre strednú vriedu, ktorá nesie najväčšiu časť daňového a odvodového zaťaženia, je to však problém.
