- Slovensko skončilo rok 2025 s dlhom, ktorý po prvýkrát v histórii presiahol európsku červenú čiaru.
- Štát síce trochu ušetril, no väčšinou vďaka trikom, ktoré účet len odsunuli do budúcnosti.
- A tú budúcnosť zaplatíme my, daňoví poplatníci.
Slovensko uzavrelo rok 2025 s nepríjemnou správou pre každého daňovníka. Deficit verejnej správy síce klesol na 4,5 % HDP, čo je medziročné zlepšenie o 0,9 percentuálneho bodu, no verejný dlh dosiahol 61,4 % HDP a po prvýkrát prekročil Maastrichtskú hranicu 60 %. Znie to ako suchá štatistika. Nie je.
Prečo by vás to malo skutočne zaujímať?
Čím viac štát dlhuje, tým viac platí na úrokoch a tým menej zostáva na školy, nemocnice či cesty. Riadenie verejného dlhu zaťažilo štátny rozpočet sumou približne 1,65 miliardy eur, pričom o dva roky by sa ročné náklady na jeho správu mohli šplhať až na úroveň necelých dve a pol miliardy eur, ako upozorňuje Národný kontrolný úrad.
To sú peniaze, ktoré mohli ísť napríklad na platy učiteľov alebo nové nemocničné prístroje.
A situácia sa nezlepší rýchlo. Bez ďalšej konsolidácie by sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mohol deficit vrátiť nad 5 % HDP a verejný dlh vzrásť k historicky najvyšším 68 % HDP.
Slovensko má najvyšší dlh v histórii. Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis/ElenaR
Slovensko zaplatilo za „lacné“ triky
Teraz prichádza nepríjemná pravda. K lepšiemu výsledku oproti rozpočtu prispeli najmä dočasné faktory a to odklad nákupu vojenskej techniky do budúcich rokov a jednorazová dividenda. Posun dodávok vojenskej techniky však znamená, že budúce výdavky budú o to vyššie, na čo upozorňuje aj Národná banka Slovenska.
Zároveň sa ukázalo, že viac daní automaticky neznamená viac peňazí v štátnej pokladnici. Výnos z DPH zásadne ovplyvnila nižšia spotreba domácností aj zhoršená efektívnosť výberu, ktorá súvisí s výrazným zvýšením sadzieb.
Za plánovanými hodnotami zaostal aj výnos z novozavedených daní, najmä transakčnej dane.
Slovensko tak dostalo lekciu, keď ľudia menej míňajú, štát menej vyberá.
Kde Slovensko stojí v Európe?
Nie sme najhorší, ale sme stále ďaleko od priemeru. Priemerný deficit v EÚ sa pohybuje okolo 3 % HDP, pričom Slovensko s deficitom 4,5 % HDP patrí medzi najviac deficitné ekonomiky.
Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú prebytkové krajiny ako Cyprus, Dánsko a Írsko.
Európska komisia nás sleduje zblízka. Rada EÚ odporučila ukončiť situáciu nadmerného deficitu na Slovensku do roku 2027. Ak sa to nepodarí, hrozí pokuta vo výške 0,2 % HDP.
Slovensko vychádza z dlhodobého hľadiska najhoršie z celej európskej 27-mičky, a to aj pre výrazné starnutie populácie, štedrý a finančne dlhodobo neudržateľný dôchodkový systém či nízky hospodársky rast.
Slovensko a štátny rozpočet. Zdroj: shutterstock.com/FotoDax/RUMANA FERDOUSI
Čo vás čaká v peňaženke?
Analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť varujú:
„Spoliehať sa na to, že z dlhov vyrastieme vďaka rastu HDP, už nestačí.“
Vyššie dane, vyššie odvody, menej priestoru na sociálne dávky. To je realistický scenár, ak sa nič zásadné nezmení.
Analytici NBS zároveň upozorňujú, že systém odmeňovania vo verejnej správe obsahuje mechanizmy, ktoré dlhodobo vytvárajú tlaky na rýchlejší rast miezd, pričom ďalej rástla aj zamestnanosť vo verejnom sektore, najmä v zdravotníctve a školstve.
Dobrou správou je, že nie sme Rumunsko ani Francúzsko. Zlou správou je, že bez skutočných reforiem sa k nim pomaly približujeme.
