- Vlastné bývanie tvorí takmer 70 percent majetku domácností.
- Slovensko patrí vo finančnom majetku na koniec EÚ.
- Mladšia generácia investuje viac než staršie ročníky.
Vlastné bývanie ostáva pre Slovákov najdôležitejšou formou majetku. Byt či dom stále vnímame ako najväčšiu istotu, často aj ako hlavný znak finančnej stability. Práve to potvrdzuje aj analýza VÚB banky.
Ukazuje, že majetok slovenských domácností síce rastie, no vo veľkej miere ide o rast hodnoty nehnuteľností. Vo finančnom majetku pritom Slovensko stále patrí takmer na koniec celej Európskej únie. Tento nepomer môže mať v budúcnosti vážne dôsledky. Týka sa schopnosti zvládať ekonomické šoky, výpadky príjmu aj dlhé roky po odchode do dôchodku.
Rok 2025 nepatril pre domácnosti medzi jednoduché obdobia. Rast ekonomiky citeľne spomalil, rast miezd sa zmiernil a počet pracovných miest dokonca klesol. Inflácia sa zároveň zvýšila a spotrebiteľská dôvera sa dostala na trojročné minimum. Slabšia bola aj miera úspor. Napriek tomu však bohatstvo domácností rástlo a dostalo sa na nové maximum. Podľa hlavného ekonóma VÚB banky Zdenka Štefanidesa k tomu prispel najmä rast cien nehnuteľností, ale aj rast finančných aktív.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahli finančné aktíva domácností v štvrtom štvrťroku 2025 hodnotu 124,3 miliardy eur, čo znamenalo medziročný nárast o 8,3 percenta. Za posledné dva roky tento objem stúpol takmer o 18 percent. Prvé mesiace roka 2026 navyše naznačili pokračovanie tohto trendu.
Kombinovaný objem bankových vkladov, majetku v podielových fondoch a úspor v druhom dôchodkovom pilieri bol vo februári vyšší než v decembri o 1,7 miliardy eur. Keďže práve tieto tri oblasti tvoria približne dve tretiny finančných aktív domácností, ukazujú pomerne presne, kam sa vývoj uberá.
Rástlo však aj zadlženie. Finančné pasíva domácností sa vlani zvýšili takmer o 9 percent. V absolútnych číslach však pribudlo viac aktív než dlhov. Kým aktíva stúpli o 9,5 miliardy eur, pasíva narástli o 5,1 miliardy eur. V čistom vyjadrení si teda domácnosti polepšili o viac ako štyri miliardy eur, čo predstavuje medziročné zlepšenie o 7,7 percenta. Ani tento posun však nezmenil fakt, že v čistom finančnom majetku na obyvateľa zostáva Slovensko na predposlednom mieste v EÚ.
Investičná nehnuteľnosť verzus akcie: Matematika, ktorá prekvapí
Vlastné bývanie je prioritou Slovákov
Hlavný dôvod je jasný. Slovenské domácnosti držia väčšinu bohatstva v nehnuteľnostiach. Hodnota vlastného bývania dosiahla podľa experimentálnych údajov ECB v treťom štvrťroku 2025 približne 268 miliárd eur. Finančné aktíva v užšom metodickom zábere predstavovali asi 91 miliárd eur.
Ak pripočítame ďalšie reálne aktíva, napríklad investičné nehnuteľnosti alebo vozidlá, celkový upravený majetok domácností dosiahol približne 388 miliárd eur. Samotné vlastné bývanie tak tvorilo takmer 70 percent celkového majetku.
Po odpočítaní dlhov dosiahol čistý majetok domácností asi 330 miliárd eur. Medziročne stúpol o 6,8 percenta, teda rýchlejšie než nominálny rast hospodárstva. Pri pohľade na celkové bohatstvo preto Slovensko nepôsobí tak slabo ako pri pohľade len na úspory a investície. Upravený čistý majetok na jedného obyvateľa dosiahol približne 60-tisíc eur, zatiaľ čo čistý finančný majetok predstavoval necelých 11-tisíc eur na osobu.
Tento model však prináša aj slabšie stránky. Nehnuteľnosť a vlastné bývanie síce zvyšujú hodnotu majetku, no neprinášajú automaticky hotovosť. Domácnosť tak môže vlastniť byt s vysokou hodnotou, ale zároveň nemusí mať dostatočnú rezervu na nečakané výdavky, stratu práce alebo dlhší pokles príjmu.
Práve nízka likvidita predstavuje jednu z najväčších slabín slovenského modelu bohatstva. Preto odborníci hovoria, že bohatneme najmä „na papieri”. Rast cien bytov a domov totiž len zriedka vedie k vyššej spotrebe domácností, a to následne vplýva aj na výkon celej ekonomiky.
Experti upozorňujú na riziká. Zdroj: shutterstock.com/Cilinskas
Investovanie ostáva slabou stránkou
Zaostávame aj v investovaní. Medzi rokmi 2021 a 2023 sa podiel domácností, ktoré vlastnia akcie, dlhopisy alebo podielové fondy, zvýšil zo šiestich percent na viac než desatinu. Ide o zlepšenie, no stále veľmi pomalé. Priemer eurozóny je približne štyrikrát vyšší a aj Česko či Maďarsko dosahujú zhruba dvojnásobok slovenského podielu. Najväčší rozdiel vidno pri starších domácnostiach, najmä pri ľuďoch nad 65 rokov. Tí sa stále spoliehajú najmä na konzervatívne úspory a na hodnotu vlastného bývania.
Pozitívny signál prináša mladšia generácia. Tá začína investovať skôr a vo väčšej miere než jej rodičia. Mladí sa viac opierajú o finančné nástroje, stredná generácia kombinuje bývanie, úspory aj investície a staršia generácia ostáva verná najmä nehnuteľnostiam a tradičným rezervám. Práve tento posun môže v budúcnosti zvýšiť význam takzvaného „majetkového efektu”. Ak totiž domácnosti vidia rast hodnoty svojho finančného majetku, často sa cítia istejšie a sú ochotnejšie míňať. To môže postupne podporiť aj domácu ekonomiku.
Veľkou témou zostáva dôchodok. Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny v EÚ a na dlhé roky po odchode z práce sa pripravujeme slabo. Staršie domácnosti síce vlastnia značný majetok, no ten ostáva viazaný v bývaní. To vytvára tlak na nové finančné riešenia.
Produktový špecialista VÚB pre finančné vzdelávanie Štefan Hronec upozorňuje, že porastie dopyt po produktoch, ktoré pomôžu starším ľuďom premeniť časť nehnuteľného majetku na likvidné zdroje. Hovorí napríklad o reverzných hypotékach, investičných plánoch či nástrojoch na postupné „odpákovanie” majetku.
S tým súvisí aj rastúca „silver economy”, teda ekonomiky zameranej na starnúcu populáciu. V Európskej únii dosiahla vlani hodnotu 5,7 bilióna eur a rastie tempom okolo päť percent ročne. Aj Slovensko bude musieť reagovať na to, že dlhší život si vyžiada lepšiu finančnú prípravu aj premyslenejšie plánovanie.
