Slováci poslali domácim inštitúciám jasný odkaz. Kým niektoré z nich si stále držia silnú dôveru verejnosti, tie najpolitickejšie dopadli tvrdo. Nový prieskum ukázal, že najväčšiu dôveru majú hasiči, zatiaľ čo parlament skončil úplne na dne rebríčka.
Vyplýva to z aktuálneho výskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý sledoval, ako ľudia na Slovensku vnímajú kľúčové domáce aj medzinárodné inštitúcie.
Slováci najviac veria tým, ktorí pomáhajú v praxi
Na vrchole rebríčka sa ocitol Hasičský a záchranný zbor SR, ktorému dôveruje až 89 percent dospelej populácie. To je mimoriadne silný výsledok, ktorý podľa prieskumu presahuje politické aj generačné rozdiely. Inými slovami: hasiči si držia rešpekt naprieč spoločnosťou.
Za nimi nasleduje armáda s dôverou takmer 60 percent a potom samosprávy, ktorým verí 52 percent ľudí.
Až za touto trojicou sa umiestnili polícia, súdy a prezidentský úrad. Už tu je vidieť dôležitý odkaz: čím bližšie sú inštitúcie k reálnej pomoci a každodennému fungovaniu štátu, tým vyššiu dôveru od ľudí dostávajú.
Slováci vystavili parlamentu tvrdé vysvedčenie
Najtvrdší úder však prišiel na konci rebríčka. Vláde SR dôveruje viac ako štvrtina populácie, no parlamentu už len 17 percent opýtaných.
To znamená, že Národná rada SR sa stala najmenej dôveryhodnou inštitúciou v celom prieskume.
Spoluautor prieskumu Michal Mislovič to pomenoval úplne otvorene: „V žiadnom prípade teda nemôžeme hovoriť o fínskej ceste.”
Tým narážal na časté porovnania so severskými krajinami, kde je dôvera v štát aj jeho inštitúcie výrazne vyššia.
A čísla mu dávajú za pravdu. Podľa najnovších údajov OECD má vo Fínsku národný parlament dôveru 54 percent ľudí a vláda 47 percent. To je pri porovnaní so Slovenskom priam priepastný rozdiel.
Viac veríme zahraničiu než vlastnému parlamentu
Zaujímavé je aj to, že viaceré medzinárodné inštitúcie dopadli lepšie než slovenská vláda a parlament.
- Vyšehradskej štvorke (V4) dôveruje 49 percent opýtaných,
- NATO a OSN majú dôveru nad 40 percent,
- Európskej únii verí 39 percent ľudí.
To je silný signál, že časť verejnosti dnes vníma zahraničné štruktúry ako stabilnejšie než domácu politiku.
Výsledky zároveň ukazujú, že Slovensko je v pohľade na inštitúcie silno rozdelené podľa veku aj politických preferencií.
Starší ľudia a voliči koalície častejšie veria domácim inštitúciám, mladší a opoziční voliči zasa viac dôverujú EÚ či NATO. Jedno je však spoločné: parlament si dôveru verejnosti momentálne získať nedokáže. A to je pre krajinu veľmi zlý signál.