- Kybernetické hrozby zrýchli AI a zlepší presnosť podvodných kampaní.
- Uniknuté prihlasovacie údaje útočníkom otvoria dvere bez lámavých útokov.
- Dodávateľské reťazce umožnia jedným prienikom zasiahnuť viac organizácií.
Kybernetické hrozby budú v roku 2026 agresívnejšie, rýchlejšie a lacnejšie na realizáciu. Útočníci už dávno nestavajú len na technickej genialite. Stavajú na tom, čo funguje stále: na ľudskej nepozornosti, na zle nastavených službách, na starých systémoch bez podpory a na prístupoch, ktoré unikli do nesprávnych rúk.
Najčastejšie vektory prieniku zostanú rovnaké, no útočníci zrýchlia ich používanie a zlepšia ich presnosť. Veľkú rolu v tom zohrá umelá inteligencia, ktorá posunie masové útoky bližšie k cieleným kampaniam, uvádza Národný bezpečnostný úrad.
V praxi to znamená, že sa s podvodmi stretnete takmer každý deň. Nejde len o e-mail. Útočníci využijú SMS správy, správy v komunikačných aplikáciách, sociálne siete, QR kódy aj telefonáty. Budú pôsobiť presvedčivo, lebo budú znieť „normálne”. Útočník si vyberie správny tón, správnu slovnú zásobu a správny kontext. Phishing tak prestane pôsobiť ako lacný trik a začne pripomínať bežnú firemnú komunikáciu.
Práve preto sa riziko zvýši najmä v zákazníckej podpore, v HR a vo vrcholovom manažmente, kde ľudia riešia veľa požiadaviek naraz a často pod časovým tlakom.
Útočníci zároveň zrýchlia vyhľadávanie zraniteľných systémov. Pod pojmom zraniteľný systém netreba vidieť len „dieru” v softvéri. Zraniteľnosť často vznikne aj vtedy, keď niekto nastaví službu nesprávne, nechá otvorený vzdialený prístup alebo zabudne na aktualizáciu.
Osobitné riziko predstavujú zariadenia po skončení podpory, ktoré už nedostávajú bezpečnostné opravy. V roku 2026 počet takýchto slabých miest porastie, lebo IT prostredia sa komplikujú a organizácie pridávajú nové technológie rýchlejšie, než stíhajú upratať tie staré.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Umelá inteligencia a kybernetické hrozby
Do tohto obrazu vstúpi umelá inteligencia v plnej sile. Pomôže pri odhaľovaní chýb aj pri ich oprave, no útočníci ju využijú rovnako ochotne. AI urýchli analýzu, vyhľadá slabé body a zjednoduší prípravu exploitov. Zároveň otvorí dvere k agentovým systémom, ktoré zvládnu ofenzívne kroky s minimálnym dohľadom človeka.
Útoky sa tak posunú od „ručnej práce” k automatizovaným operáciám, ktoré idú vo vlnách a bez prestávky.
Ďalší problém prinesie trh s uniknutými údajmi. Kyberkriminalita stojí na dátach, ktoré útočníci kradnú a potom predávajú alebo používajú na vydieranie. V obehu sa objavia osobné, finančné, zdravotné aj biometrické údaje. Najväčšie riziko však vznikne pri úniku prihlasovacích údajov a kryptografického materiálu, napríklad SSH kľúčov či API tokenov.
Keď útočník kúpi hotový prístup, nemusí nič lámať ani skúšať. Jednoducho sa prihlási. Preto sa zvýši aj význam aktérov, ktorí predávajú počiatočný prístup do systémov a služieb. Tento model útočníkom šetrí čas a obetiam berie možnosť včas si všimnúť prvé varovné signály.
Loading ...Pozor na rovnaké heslá
Situáciu zhorší aj starý zlozvyk používateľov: rovnaké heslo na viacerých službách. Jeden únik potom neznamená len jeden problém. Znamená to reťazovú reakciu. Útočník otestuje rovnaké údaje v ďalších službách a často uspeje. Jedna nepozornosť tak otvorí viac dverí naraz.
Veľké organizácie budú v roku 2026 viac riešiť aj dodávateľské reťazce. Firmy nakupujú softvér, hardvér, cloudové služby, knižnice, rozšírenia a často aj celé IT oddelenie formou outsourcingu. Útočník to vidí ako skratku. Ak získa prístup k dodávateľovi, môže zasiahnuť jeho zákazníkov.
Kompromitácia jedného článku reťazca vie zasiahnuť desiatky organizácií naraz. Aj Slovensko to pocíti, lebo tu fungujú silné lokálne väzby na poskytovateľov IT služieb a zároveň používame globálne platformy, ktoré prepájajú obrovské množstvo subjektov.
Ochrana v tomto prípade nestojí na jednom kúzelnom nástroji. Organizácia potrebuje poriadok v aktívach a prehľad o tom, aké závislosti používa a od koho ich berie. Potrebuje aj napojenie na informácie o hrozbách, ktoré upozornia na problém skôr, než prerastie do incidentu. Kľúčom zostáva včasné odhalenie. Kto zistí incident skoro, zníži škody.
Umelá inteligencia prinesie zároveň nový typ rizika „zvnútra”. Mnohé AI riešenia dostanú prístup k e-mailom, dokumentom, interným aplikáciám a firemným službám. Ak útočník zneužije AI systém, môže potichu prehľadávať dáta, sťahovať informácie a presúvať sa ďalej po infraštruktúre. Vyplýva to z rozsiahleho odborného reportu od World Economic Forum, ktorý analyzuje vývoj kybernetických rizík pre rok 2026
Takýto prienik sa odhaľuje ťažko, lebo útočník využije legitímne prístupy a bežné workflow. Výskumníci zo spoločností Google a Microsoft upozorňujú aj na riziko útokov typu „prompt injection”, kde útočník podsúva škodlivé pokyny tak, aby ich systém vykonal.
AI zároveň zlepší schopnosť útočníkov vytvárať dôveryhodný obsah. Deepfake videá, syntetické hlasy a falošné identity budú realistickejšie a dostupnejšie. Útočníci ich použijú na impersonáciu ľudí aj značiek. Nebudú sa ponáhľať. Najprv si vybudujú dôveru, potom nasadia podvod alebo škodlivý odkaz. Dezinformácie a manipulatívne kampane tak získajú nový motor.
Slovákov čakajú rôzne kybernetické hrozby. Zdroj: shutterstock.com/Summit Art Creations
Na čo by si mali Slováci podľa NBÚ dávať pozor?
Na scéne zostanú aj štátom podporované APT skupiny. Tie pôjdu po dlhodobej špionáži, skrytom prístupe a zbere citlivých informácií. Časť z nich spojí špionáž s peniazmi a zamieri na kryptomeny, finančné inštitúcie a cloudové služby. Iné skupiny sa zamerajú na priemysel, výskum, energetiku či technologických dodávateľov.
Najväčšie riziko nepredstavuje okamžitý výpadok, ale tichý prienik, ktorý môže trvať mesiace alebo roky. Slovensko pritom nehrá vedľajšiu rolu. Môže sa stať priamym cieľom aj obeťou „cez dodávateľa”.
Ransomvérové gangy budú ďalej meniť taktiku. Častejšie uprednostnia krádež dát a vydieranie pred samotným šifrovaním. Keď však šifrovanie nasadia, zvládnu zasiahnuť aj zálohy a cloudové prostredia. Skupiny budú pôsobiť organizovanejšie a profesionálnejšie.
Môžete čeliť aj pokusom o podplácanie interných ľudí, lebo útočníci hľadajú najkratšiu cestu. Do toho vstúpia hacktivisti, ktorí budú útočiť na dostupnosť služieb, zverejňovať dáta, šíriť dezinformácie a robiť psychologické operácie, najmä v reakcii na geopolitiku.
Popri veľkých hráčoch porastie aj aktivita drobných podvodníkov a scam call centier. Budú cieliť na jednotlivcov a malé organizácie. Budú telefonovať, posielať SMS, e-maily a falošné reklamy.
Použijú skripty, automatizáciu aj umelú inteligenciu, aby zvýšili objem útokov. Útočník sa často vydá za banku, technickú podporu alebo štátnu inštitúciu a zatlačí na stres a čas. Na Slovensku budú najviac ohrození seniori, menej digitálne zdatní ľudia a malé firmy.
