- Digitálne euro vstupuje do ďalšej fázy, no jeho skutočný prínos zostáva nejasný.
- Analytici upozorňujú, že mnohé sľuby stoja na vratkých argumentoch.
- Európa tak môže investovať do projektu, o ktorý ľudia vôbec nemajú záujem.
Digitálne euro je už takmer tu. Európska centrálna banka vstúpila do druhej fázy príprav digitálneho eura. Testovanie má prebehnúť v roku 2027 a plné zavedenie v roku 2029. Nová mena má popri hotovosti a bežných vkladoch tvoriť tretiu vrstvu fiat peňazí.
Hoci projekt znie moderne, podľa analytika INESS Martina Vlachynského sú viaceré deklarované prínosy „vystavané na pojmoch bez reálneho obsahu” a stoja na slabých argumentoch.
Digitálne euro: Bruselský slovník verzus realita
Obhajoba digitálneho eura sa často opiera o všeobecné heslá – digitalizáciu, inklúziu, konkurencieschopnosť či odolnosť systému. Vlachynský však upozorňuje, že mnohé z problémov, ktoré má nový nástroj údajne riešiť, buď vôbec neexistujú, alebo ich už dnes efektívne riešiť dokáže súkromný sektor.
Napríklad pri finančnej inklúzii je tzv. nezbankovaná populácia v EÚ pod štyrmi percentami. Vo väčšine prípadov ide o ľudí, ktorí nechcú alebo nedokážu pracovať ani s najjednoduchšími bankovými službami. „Digitálne euro tieto bariéry neodstráni.”
Rovnako v oblasti rýchlych platieb už dnes fungujú instantné SEPA transakcie, ktoré sa do roku 2029 rozšíria úplne. Na Slovensku navyše od roku 2026 pribudne povinnosť platieb cez QR kódy, čo posúva inovácie ešte ďalej.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Fumbi spustilo súťaž o atraktívnu cenu 1 200 eur, vyplácané ako mesačný bonus 100 eur po 12 mesiacov. Zaregistrujte sa, urobte prvý vklad, zadajte kód KRYPTONAROK a zapojte sa.
Inovácie nebrzdí Visa či Mastercard, ale regulácie
Jedným z hlavných argumentov v prospech digitálneho eura má byť zníženie závislosti od amerických platforiem typu Visa či Mastercard. Do diskusie vstupujú aj kryptomeny či stablecoiny. Euro si síce udržalo pozíciu druhej najvýznamnejšej meny, no obavy z budúceho oslabenia sú pochopiteľné.
Podľa Vlachynského je však omyl sústrediť sa na „závisť” voči úspechu zahraničných platforiem. Skutočná otázka znie, prečo v Európe nevznikajú konkurencieschopné fintech riešenia. Ak ich rast brzdí prísna regulácia, riešenie nie je vytvoriť nový štátny monopol, ale zjednodušiť prostredie pre inovácie.
Spotrebitelia používajú nástroje, ktoré sú rýchle a spoľahlivé. Ak americké služby dominujú, je to preto, že napĺňajú skutočný dopyt.
Bez toho, aby digitálne euro riešilo konkrétny problém, nemá dôvod veriť, že ho ľudia budú dobrovoľne používať.”
Digitálne euro je projekt bez jasného účelu
V súčasnej podobe digitálne euro otvára skôr nové otázky, než poskytuje odpovede. Neponúka zreteľný prínos, a to najmä v prostredí, kde už dnes existuje široká paleta moderných platobných služieb zo súkromného sektora.
Zatiaľ sa tak zdá, že Európa si opäť buduje veľkolepý projekt, ktorého praktické využitie ostáva nejasné.















