- Väčšina Slovákov podporuje adresnejšie sociálne dávky podľa príjmu.
- Až 61 percent opýtaných chce dávky pre skutočne potrebných.
- Najväčšiu podporu adresnosti vyjadrili seniori a obyvatelia veľkých miest.
Slováci už nechcú rovnaké sociálne dávky pre všetkých. Podľa prieskumu pre portál O peniazoch by väčšina uvítala, keby sa pomoc viac zamerala na tých, ktorí ju skutočne potrebujú.
Slovensko sa pripravuje na ďalší rozsiahly konsolidačný balíček a ľudia pozorne sledujú, aké kroky vláda zvolí. Mnohí sa obávajú, že kabinet opäť zvýši dane alebo zasiahne do dôchodkového systému. Stále častejšie sa však hovorí aj o potrebe škrtov vo výdavkoch a o väčšej adresnosti pri rôznych druhoch pomoci, či už ide o energie, trináste dôchodky alebo samotné sociálne dávky.
Práve v tejto oblasti zisťovala postoje verejnosti agentúra ResSOLUTION Group pre portál oPeniazoch.sk. Prieskum uskutočnený v júni na vzorke 542 respondentov ukázal, že Slováci nemajú problém s tým, aby sa pomoc prispôsobovala výške príjmu a reálnej potrebe jednotlivcov.
Výsledky hovoria jasne.
Viac ako tretina opýtaných uviedla, že by určite súhlasila s adresnejším nastavením sociálneho systému, a ďalšia veľká časť to podporuje aspoň čiastočne. Spolu tak až 61 percent respondentov tvrdí, že štát by mal dávky smerovať najmä k tým, ktorí ich skutočne potrebujú.
Len malá časť obyvateľov odmieta takýto prístup. Okolo desiatich percent je úplne proti a ďalších päť percent s tým nesúhlasí skôr. Viac než šestnásť percent sa nevedelo vyjadriť a sedem percent nedokázalo zaujať stanovisko.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Sociálne dávky a rozdiely v názoroch
Prieskum zároveň odkryl rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľov.
Muži vnímajú väčšiu adresnosť pozitívnejšie než ženy. Zatiaľ čo medzi mužmi sa pre jasný súhlas vyslovilo takmer štyridsať percent, medzi ženami išlo o menej než tretinu. Podobné rozdiely sa ukázali aj pri veku. Ľudia nad 55 rokov adresnejší systém podporujú výraznejšie než mladšie vekové skupiny. Významnú úlohu zohráva aj miesto bydliska.
Vo veľkých mestách sa pre adresnosť vyslovila takmer polovica respondentov, zatiaľ čo v menších mestách a obciach je odpor voči takýmto zmenám citeľnejší. Najväčšiu nedôveru vyjadrili stredoškoláci s maturitou a obyvatelia menších sídiel, kde podiel nesúhlasu dosahuje vyše pätnásť percent.
Zistenia tak ukazujú, že väčšina spoločnosti už nechce, aby sociálne dávky fungovali ako plošná pomoc pre všetkých bez rozdielu. Obyvatelia čoraz častejšie žiadajú, aby vláda smerovala podporu najmä k tým, ktorí ju naozaj potrebujú, a aby sa šetrenie neodkladalo len na zvyšovanie daní.
