- Na plnenie cieľov budeme mať do roku 2032 k dispozícii ďalších 10 miliárd eur.
- Dnes je miera čerpania eurofondov na úrovni približne 3,7 %, pričom na ich dočerpanie nám zostávajú už iba tri roky.
- Estónsko znížilo v rokoch 2021-2023 spotrebu plynu o 26 %.
Energetická politika Slovenska by nemala stáť na snahe dovážať ruský plyn, ale naopak na znižovaní jeho spotreby. Cestou je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, ako aj využívanie lokálnych zelených zdrojov energie. Na tieto opatrenia máme už teraz 4,2 miliardy eur v rámci eurofondov a nemusíme ich brať zo štátneho rozpočtu.
Navyše, na plnenie cieľov stanovených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, budeme mať do roku 2032 k dispozícii ďalších 10 miliárd eur.
Diskusia o riešení energetickej bezpečnosti krajiny by sa mala podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) zamerať na energetickú efektívnosť a rozvoj aj malých obnoviteľných zdrojov energie. Diskusia o energetickej bezpečnosti krajiny by sa nemala viesť o tom, ako dostať ruský plyn na Slovensko, ale ako jeho spotrebu znížiť a nahradiť.
„Kým peniaze domácností a firiem za plyn idú do Ruskej federácie alebo iných krajín z ktorých plyn dovezieme, eurofondy na obnovu budov a inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie zostávajú vo významnej miere v slovenskej ekonomike. Tvoria pracovné miesta u realizátorov projektov vo všetkých regiónoch Slovenska,” upozornil pre agentúru SITA Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Slovensko by malo na plnenie cieľov Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NEKP) získať z rôznych európskych zdrojov, oproti klasickým eurofondom, navyše ďalších 10 miliárd eur. Tie budú k dispozícii do roku 2032 na financovanie zvyšovania energetickej efektívnosti budov, ale aj na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.
„Dnes je však realita taká, že zatiaľ nečerpáme dostatočne ani peniaze z klasických eurofondov, kde je od roku 2021 len v rámci programu Zelenšie Slovensko 4,2 miliardy eur určených aj na tieto opatrenia. Meškajú aj nové výzvy na financovanie obnovy budov, ako aj podporu inštalácií obnoviteľných zdrojov energií v domácnostiach a vo firmách,” upozorňuje Karaba.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Čas sa kráti
Ako dodáva, dnes je miera čerpania eurofondov na úrovni približne 3,7 %, pričom na ich dočerpanie nám zostávajú už iba tri roky.
Viaceré krajiny v EÚ ukazujú, že cestou riešenia problému bezpečnosti dodávok plynu je rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad Estónsko znížilo v rokoch 2021-2023 spotrebu plynu o 26 %.
„Časť poklesu samozrejme súvisí aj so spomalením ekonomiky, ktorú spôsobil konflikt na Ukrajine. Zároveň však Estónci od roku 2017 intenzívne zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov energie. Vďaka tomu v roku 2023 vyrobili viac elektriny zo zelených zdrojov ako z fosílnych palív,” dodáva J. Karaba.
SAPI preto vyzýva slovenskú vládu, aby venovala zvýšenú pozornosť najmä podpore opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a na urýchlenie využívania dotačných prostriedkov, ktoré umožnia znížiť spotrebu plynu a nahradia ho vlastnou zelenou energiou. Podľa Karabu, neobstojí ani argument, že štát cez jeho podiel v spoločnosti Eustream prichádza na výpadkoch tranzitu plynu o príjmy v sume približne 140 miliónov eur ročne.
„Ide o podiel na zisku z roku 2021, teda ešte pred plynovou krízou. Nečerpaním eurofondov na opatrenia znižujúce našu závislosť na plyne sa pripravujeme o miliardu eur ročne. Tieto peniaze by navyše išli priamo domácnostiam a firmám, takže by im citeľne pomáhali znižovať výdavky na energie,” doal Karaba. Zároveň by z nich mal štát príjem vo forme odvodov a daní.
