„Je to dosť dobré, že ľudia v krajine nerozumejú nášmu bankovému a menovému systému, pretože ak by mu rozumeli, verím, že do zajtrajšieho rána by došlo k revolúcii.” Henry Ford
Inflácia, ktorá v jednotlivých krajinách dosahuje vyše 40-ročné maximá, je do veľkej miery výsledkom monetárnej politiky centrálnych bánk. Na tento fakt upozorňujeme nielen tu na Kryptomagazine, ale rovnako naň apelujú aj nezávislí analytici po celom svete. Výsledkom uvoľnenej stimulačnej politiky, ktorá zahltila štáty novo-vytlačenými peniazmi, sa znehodnotila cena mien a inflácia začala rapídne rásť.
Výsledkom je zmena kurzu centrálnych bánk, ktoré nasledujú príklad amerického Fedu a zvyšujú sadzby. To má nielen zabrániť rastu inflácie, ale aj znemožniť ľuďom ľahký prístup k úverom a hypotékam, ktoré ešte pred nedávnom využívali na vysoko rizikové investovanie či nákup nehnuteľností. Ak si to teda zhrnieme, sme svedkami:
3 negatívne ekonomické javy, ktorých sme v súčasnosti svedkami. Urobené cez: Infogram
Zatiaľ čo vysoká inflácia a každomesačné zvyšovanie sadzieb sa stáva novým štandardom, málokto si kladie otázku, prečo banky, ktoré nesú veľkú mieru zodpovednosti za súčasné ekonomické a finančné ťažkosti, nezvyšujú na sporiacich účtoch úroky. Banky disponujú našimi peniazmi, hyperbolicky povedané žijú z nás, ale v čase rekordnej inflácie nijako nechránia naše peniaze pred stratou hodnoty.
Dajte nám viac, dostanete menej
Redaktor denníku Wall Street Journal si v článku s názvom Prečo úrokové sadzby rastú všade – okrem vášho sporiaceho účtu (ang. Why Interest Rates Are Rising Everywhere—Except Your Savings Account) si kladie otázku, prečo banky, ktoré sa prezentujú ako finanční protektori a patróni našich peňazí, nerobia nič preto, aby počas súčasnej situácie kompenzovali znehodnotenie hodnoty úspor, ktoré v nich držíme.
Podľa prieskumu stránky Bankrate.com bol v roku 2020 ročný výnos na sporiacich účtoch Američanov 0,1 %. Odvtedy do roku 2022 klesol výnos na 0,06 a niekde sa drží na 0,14 %. Banky namiesto toho, aby viac chránili výnos našich peňazí pred infláciou, ešte viac znížili výnos. V USA je podľa posledných oficiálnych údajov medziročná inflácia na hodnote 8,3 %. Sporiaci účet s „výnosom” 0,06 % je pri porovnaní s výškou inflácie možno len s veľkými problémami nazývať sporiacim účtom, ktorý poskytuje výnos. Takýto účet vám je totiž úplne nanič.
Medziročná inflácia v USA. Zdroj: tradingeconomics.com
Rovnaká situácia je aj na Slovensku. Pri porovnaní ročných výnosov vybraných bánk môžeme vidieť, že banky svojim klientom neposkytujú takmer žiadnu ochranu pred infláciou v rámci sporiacich účtov. Výnimkou v tejto tabuľke je Prima banka, ktorá počas fixne nastaveného sporiaceho obdobia garantuje ročný výnos vo výške 5 %. Keď sa však pozriete na výnosy ostatných bánk, sú také minimálne, že by mohli byť rovno označené ako nulové (ako to urobila Tatra banka).
| 365 | 0,0365 % |
| VUB | 0,10 % |
| ČSOB | 0,01 % |
| mBank | 0,01 % |
| Prima banka | 5 % |
| Tatra banka | 0 % |
Prečo to nikomu nevadí?
Na mieste je otázka, prečo to nikto nerieši. Bankám to evidentne neprekáža, prečo by aj, no smutné je konštatovanie, že ľudia sú ticho. Ako upozorňuje redaktor článku Wall Street Journal, banky disponujú stále vysokým kapitálom svojich klientov, čo v nich nevyvoláva potrebu lákať nových klientov na vysoké ročné zúročenie. V skratke povedané: tým, že držíme peniaze v bankách, strácajú na hodnote a banky na tom aj tak zarábajú (nerátajúc mesačné poplatky). Pokiaľ by ľudia vybrali peniaze zo svojich účtov, banky by viac riešili, ako prilákať ľudí na lukratívne výnosy.
Poplatkom za držanie peňazí v banke je strata ich hodnoty. Zdroj: shutterstock.com/africa_pink
„Ak by sa táto dynamika zmenila, t. j. ak by dostatočný počet spotrebiteľov zobral svoje peniaze inde a hľadal vyššie výnosy, banky by boli nútené zvýšiť úrokové sadzby alebo poskytovať menej úverov,” cituje redaktor Wall Street Journal Philippa Schnabla, profesora financií na Stern School of Business na New York University.
Ak držíte svoje peniaze v bankách a na sporiacich účtoch, je na mieste otázka, čo z toho vlastne máte. Na jednej strane je to pohodlnosť, ktorá vám umožňuje rýchle a flexibilné platby. Na druhej dotujete zadarmo banky, ktoré vás legálne pripravujú o peniaze minimálnym úrokom a poplatkom za vedenie účtu.
Nespokojnosť ľudí by sa, naopak, stala stimulom pre banky, ktoré by boli nútené ponúkať lepšie benefity svojim klientom za to, že u nich držia peniaze. Keďže sa to však nedeje, očakávať zmenu je nereálne.
Bol pre vás tento článok užitočný? O svoj názor sa môžete podeliť v komentároch.
Čítaj tiež: 4 dôvody, prečo kryptomena Highstreet priťahuje pozornosť investorov
