3 najčastejšie mýty o Bitcoine

Pre začiatočníkov Bitcoin a jeho skutočná cena
Bitcoin a jeho skutočná cena. Zdroj: Shutterstock.com/kitti Suwanekkasit
Ťažba kryptomien Ťažba kryptomien

Dostali ste sa už niekedy s vašim známym, priateľom alebo členom rodiny do konfliktu kvôli kryptomenám? Možno nemuselo ísť priamo o hádku, ale minimálne o vášnivú debatu. Ak sa tak stalo, určite ste počuli jeden z mýtov, ktoré sú na našom dnešnom liste.

1. Bitcoin spotrebuje viac energie ako (doplňte si akýkoľvek štát vás napadne)

Ideálny nadpis na zaujatie ktoréhokoľvek čitateľa. Možno preto je to jeden z najčastejšie používaných a dokola omieľaných nadpisov. Žiaľ, pre Bitcoin haterov, dnešná spoločnosť sa tiež zrovna nevyznačuje šetrením elektrickej energie. Veď si len sami predstavte všetky tie obrovské dátové centrá, mrakodrapy a pod. To, koľko elektrickej energie spotrebujú, však nikoho nikdy nezaujímalo natoľko, aby o tom napísal článok. Navyše, aby boli majitelia Bitcoin fariem konkurencieschopní a ziskoví, budú musieť znižovať ich výdavky. Tým pádom, sa určite budú snažiť čo najviac znížiť aj spotrebu elektrickej egergie.

2. Vlády zakážu Bitcoin

Klasický FUD (fear, uncertainty, doubt – strach, neistota, pochybovanie). Je jasné, že sa nájdu aj štáty, ktoré naozaj Bitcoin postavia mimo zákon. Na druhej strane sú štáty, v ktorých Bitcoin a iné kryptomeny zažívajú obrovský boom. Medzi takéto štáty patrí napríklad USA, Švajčiarsko, Singapur alebo Japonsko. Spoluzakladateľ a riaditeľ Aidcoinu, Francesco Nazari Fusetti, sa o Bitcoine vyjadril nasledovne:

„Je nemožné zakázať Bitcoin a kryptomeny, pretože čím viac ich budete regulovať, tým populárnejšie budú.”

Práve rok 2018 bude v tomto ohľade rozhodujúci. Mnohé štáty pripravujú rôzne regulácie. Je preto veľmi pravdepodobné, že na konci roku budeme ohľadom tejto témy oveľa múdrejší.

3. Bitcoin má nulovú skutočnú/vnútornú hodnotu (intrinsic value)

Poďme si to predstaviť na príklade zlata. Podľa Gold Industry Information bolo iba zhruba 10% zlata využitých v technológiách. Ďalších cca 12% bolo zakúpených centrálnymi bankami. Zvyšných 78% bolo použitých na šperky alebo klenotnícke výrobky. Najväčšie využitie zlata je teda v tom, ako tento žiarivý kov vyzerá a aké je jeho historické vnímanie.

Väčšina hodnoty zlata sa teda neberie na základe potreby jeho využitia, ale v tom, že sa ľudia historicky dohodli, že práve ono má určitú hodnotu a veria tomu. Je relatívne obmedzené.

Rovnako sa cena zlata odvíja aj od ponuky, ktorá je v prípade zlata obmedzená, nie však finálna. A presne na tomto koncepte “nedostatku” je postavený aj Bitcoin. Rozdiel je iba v tom, že Bitcoinu je nedostatok v digitálnej sfére. Navyše, Bitcoin má oproti zlatu veľkú výhodu. Tou je, že nikto nenájde ďalšie úložisko, alebo obrovskú baňu s Bitcoinom.

Digitálna podoba Bitcoinu v neobmedzenom množstve by mala takmer nulovú hodnotu. Každopádne ľudia sa dohodli, že hodnotu má a veria mu. Dôvod prečo? Práve kvôli absolútne obmedzenému počtu (21 mil.). Teda je presne daný počet BTC a ďalšie mince už nikto nikdy nevytvorí, nevytlačí. Toto si ľudia uvedomili a začali Bitcoin brať ako uchovávateľa hodnoty. Nehovoriac o jednoduchosti poslať ho z jedného konca sveta na druhý. Tehličky zlata už tak jednoducho niekde nepošlete.

Záver

Mýtov o Bitcoine je určite neúrekom. Na niektoré z nich sa hľadá odpoveď ľahšie, na iné musíte mať dlhoročné skúsenosti s kryptomenami, aby ste vedeli správne odpovedať. Je však viac ako jasné, že s pribúdajúcou popularitou Bitcoinu sa bude počet mýtov len a len zvyšovať.

Pokiaľ chcete dostávať upozornenia na naše články, použite zvonček, ktorý nájdete v ľavom dolnom rohu obrazovky. Taktiež nás môžete sledovať na facebooku.

Autor:
Redakcia Kryptomagazínu
Redakcia Kryptomagazínu

Na Kryptomagazine nájdete originálne spravodajstvo o kryptomenách tvorené odborníkmi, ktorí z tohto magazínu spravili najlepší zdroj informácií o digitálnych menách a decentralizovaných technológiách.