Čo všetko viete o kryptomenových burzách? Alebo čo všetko viete o burzách ako takých? Ľudia o týchto finančných inštitúciách vedia pomerne málo, a to aj napriek tomu, že burzy majú obrovskú moc a to nielen vo svete financií. Veď napríklad burza NYSE (New York Stock Exchange) má celkovú trhovú kapitalizáciu väčšiu ako London Stock Exchange, Tokyo Stock Exchange a Nasdaq (3 najväčšie burzy po NYSE) dokopy. Tým však ukazuje závislosť finančného sveta na New Yorku a teda Amerike ako takej. Poďme sa ale spoločne pozrieť na úplne počiatky toho, ako burzy vznikali, ktoré z nich boli prvé a iné fakty spojené s finančnými trhmi.
Počiatky búrz
Okolo úplných začiatkov búrz je veľa nejasností. Možností, ako skutočne burzy samy osebe začali fungovať, je hneď niekoľko. Sú ľudia, ktorí si myslia, že počiatky búrz siahajú až do dávnej histórie. Napríklad ekonómka, Ulrike Malmendier z University of California Berkeley, si myslí, že úplne počiatky búrz siahajú až do starovekého Ríma. Iní ekonómovia si myslia, že inštitúcie podobné dnešným burzám sa vyskytli ešte v Mezopotámii. Všetko sú to však iba dohady a ťažko overiteľné informácie.
Avšak oficiálne sa preslávila až Holandská Východoindická spoločnosť (VOC). Táto lodná prepravná spoločnosť mala zo začiatku, ktorý sa datuje až do roku 1602, fungovať ako prepojenie medzi Európou a Indiou. Napriek tomu svoje obzory čoskoro zmenili a väčšina expedícií začala smerovať do Ameriky. Problém bol však s financovaním týchto výprav.
Práve preto, že táto medzinárodná spoločnosť mala veľmi veľké plány, ale primálo financií na jednotlivé expedície, prišla s riešením, ktoré nemalo vo vtedajšom svete obdoby. Začala totiž vydávať dlhopisy, akcie a podiely spoločnosti. Z vyzbieraných financií následne VOC hradila výpravy do Ameriky, odkiaľ sa mali vždy dané lode vrátiť so surovinami a produktmi. Za zisk z predaja daných surovín a produktov sa následne vyplácali podlžnosti investorom do danej spoločnosti.
Od boomu až ku kríze
Tým, že na svete nebola ešte žiadna oficiálna burza, ktorá by bola otvorená pre verejnosť, väčšina ľudí, ktorí chceli obchodovať, museli vyhľadať pomoc brokera. S nimi sa najčastejšie stretávali v rôznych kaviarňach, a to najmä v Londýne. Práve preto by sme mohli najmä kaviarne považovať za prvé burzy, keďže ľudia navštevovali tieto zariadenia predovšetkým za účelom kúpy alebo predaja akcií.
Ihneď po úspechu spoločnosti VOC nastal obrovský boom v investovaní do spoločností za vidinou zisku z akcií alebo podielov. Keďže bol však tento trh úplne neznámy a neregulovaný (znie to povedome?), tak žiaľ priniesol so sebou aj jeden z najväčších finančných kolapsov vo vtedajšom svete. Koncom roku 1720 začali takéto firmy postupne krachovať, a tak ľudia prichádzali o financie, čo prinieslo až prasknutie veľkej investičnej bubliny a odštartovalo krízu.
Reakcia na krízu – prvé oficiálne burzy
Po spamätaní sa z krízy však začalo finančnému sektoru opäť svitať na lepšie časy. Jednou z hlavných príčin bolo napríklad otvorenie London Stock Exchange v roku 1801. Táto burza bola jednou z prvých oficiálnych búrz, pričom dodnes patrí medzi najväčšie na svete (s trhovou kapitalizáciou 4,59 bilióna USD).
Iba o pár rokov neskôr sa pridala pravdepodobne najznámejšia burza nielen histórie, ale aj súčasnosti. Ide o burzu nachádzajúcu sa v New Yorku (New York Stock Exchange – NYSE). Zaujímavosťou však je, že nebola prvou americkou burzou. Tento triumf patrí burze vo Philadelphii (Philadelphia Stock Exchange). Avšak NYSE sa veľmi rýchlo adaptovala a prepracovala na vrchol medzi burzami, kde si svoje miesto neohrozene drží až do dnešného dňa.
Burza sem, burza tam alebo ako sa s burzami roztrhlo vrece
Potom, čo LSE a NYSE nastavili „burzový trend”, bolo iba otázkou času, kedy sa budú otvárať nové a nové finančné inštitúcie tohto typu. V 19. a 20. storočí sa takmer každý štát rozhodol otvoriť si vlastnú burzu. Burzy po celom svete začali rásť ako huby po daždi, počnúc Švajčiarskom a Japonskom.
Je veľa takých, o ktorých by sme sa mali zmieniť, avšak to by bolo na veľmi dlho. Rozhodli sme sa preto vyzdvihnúť (okrem LSE a NYSE) iba ďalšie 2, ktoré sú pomerne zaujímavé. Prvou z nich je kanadská burza (Toronto Stock Exchange – TSX), ktorá bola založená v roku 1861. TSX je radená ako 3. najväčšia burza v Severnej Amerike a ako 8. najväčšia burza na svete. Zaujímavosťou však je, že táto burza je domovom väčšieho množstva spoločností zaoberajúcimi sa ropou a zemným plynom ako ktorákoľvek iná burza na svete.
Aby sme však ukázali, že burzy nie sú iba v tých najvyspelejších krajinách sveta, ale aj v tých, ktoré sú napríklad zmietané vojnou, pozrime sa na najväčšiu burzu v Iraku. Iraq Stock Exchange (ISX) nemá až takú ponuku spoločností ako iné burzy. Aj napriek tomu je táto burza otvorená aj pre zahraničných investorov. Možno práve malý počet spoločností bol dôvodom, prečo ISX prežila ekonomický kolaps v roku 2008 takmer bez problémov. Iraq Stock Exchange patrila medzi jednu z mála búrz, ktoré prežili finančnú krízu v 2008 bez toho, aby počas tohto obdobia výrazne trpeli nedostatkom investorov, likvidity alebo financií.
Záver
S burzami sme doposiaľ neskončili. Čaká nás ešte pohľad na tie najmodernejšie praktiky a nástroje, ktoré tieto burzy používajú, rovnako ako sa pozrieme aj napríklad na Nasdaq, ktorý sme už dnes spomenuli. Máte sa teda určite ešte na čo tešiť.
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
