Vedci náhodou objavili baktériu, ktorá dokáže rozložiť plasty

Ťažba kryptomien Ťažba kryptomien

Príbeh s potenciálom zmeniť budúcnosť planéty začal na skládke v Japonsku. V roku 2016 tu vedci objavili baktériu, ktorá sa prispôsobila modernej ľudskej spoločnosti. Zmenila svoje fungovanie tak, aby bola schopná rozkladať PET fľaše. Vďaka tomu, že si vytvorila nový enzým, dokáže rozložiť plasty v priebehu niekoľkých dní.

Veda ako dielo náhody

Tento príbeh nie je vo vede úplne osamotený, ale je to stále výnimka. Náhodne objavená baktéria na skládke sa totiž dostala až na stôl týmu univerzity v Portsmouthe, kde sa projektu ujal profesor John McGeehan. Tým pod vedením McGeehana začal študovať enzým, ktorý je za samotný rozklad plastu zodpovedný.

Lenže sa stalo niečo úplne neočakávané. Počas samotného štúdia baktérie a špecificky konkrétneho enzýmu sa týmu podarilo niečo zvláštne. Samotný enzým totiž omylom upravili tak, že významne zvýšili jeho efektivitu pri rozkladaní plastov. Výskum prebiehal v spojení s najmodernejšou laserovou technológiou.

„Všetci môžeme zohrať dôležitú rolu v riešení problémov s plastami. Ale nakoniec to musí byť vedecká komunita, ktorá príde s riešením tohto problému. Boli to vedci, ktorí vytvorili tento úžasný materiál, a teraz musíme použiť všetky technológie, aby sme vyriešili problémy, ktoré kvôli nemu vznikli.” (Profesor John McGeehan)

Vedci z Diamond light source pomáhali v práci na projekte, pretože sa im podarilo zostaviť laser, ktorý svieti desať miliárd krát silnejšie než slnko. To umožňuje vidieť štruktúru samotných atómov. Vďaka tomu je možné vytvoriť počítačové simulácie a ďalej vylepšovať daný enzým, aby bol efektívnejší v „požieraní” plastových fliaš.

Recyklácia na vzostupe

Táto novo vznikajúca technológia umožní rozloženie plastov z PET fliaš (ale i ďalších druhov) na základné stavebné kamene. Tie sa následne dajú veľmi dobre recyklovať. Efektivita procesu by mala byť na takej úrovni, že z rozloženej fľaše by malo byť možné vytvoriť úplne novú fľašu (až na relatívne miniatúrny úbytok hmoty). Eventuálne by to mohlo znamenať, že už nebude nutné ťažiť ďalšiu ropu na výrobu plastov.

Samotná recyklácia je zatiaľ iba objavujúci sa trend. Zatiaľčo Európa vládne svetu ako veľmoc v recyklácii plastov, kedy približne 40 % všetkých plastov mieri na recykláciu, tak zvyšok sveta významne pokrivkáva. Dokopy sa totiž ako ľudstvo dostaneme na 9 % recyklácie plastu. Zaujímavé je, že Česká republika je na úplnom vrchole aj v Európe a ako jedni z mála na svete Česi prerazili 50% hranicu.

Najhoršími štátmi v oblasti recyklácie sú naopak ázijské krajiny. Odtiaľ pochádza veľká väčšina plastov, ktoré bohužiaľ veľmi často končia v mori. Samotný enzým nevyrieši problém s tým, že ľudia vyhadzujú plastový odpad do riek a do mora. K tomu musí spoločnosť dospieť. Zatiaľčo v prírode sa budú tieto plasty prirodzene rozkladať stovky rokov, tak s pomocou objavu McGeheena by to malo trvať iba niekoľko dní a samotná procedúra bude môcť prebiehať na priemyselnej úrovni spracovania.

Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.

Tento článok je preložený z originálu, ktorý pre český Kryptomagazín napísal KracikA.

Autor:
Redakcia Kryptomagazínu
Redakcia Kryptomagazínu

Na Kryptomagazine nájdete originálne spravodajstvo o kryptomenách tvorené odborníkmi, ktorí z tohto magazínu spravili najlepší zdroj informácií o digitálnych menách a decentralizovaných technológiách.