Zástupcovia slovenských zamestnávateľov a odborári majú poslednú možnosť dospieť k dohode o výške minimálnej mzdy na Slovensku pre rok 2024. Ak by aj napriek dlhotrvajúcim rokovaniam nenašli zhodu, jej výšku podľa zákona určí automat. Zamestnávatelia upozorňujú na zraniteľnosť niektorých firiem. Naopak, odborári poukazujú na vysokú infláciu. Mzdy Slovákov výrazne zaostávajú za inými krajinami eurozóny, zatiaľ čo inflácia je u nás najvyššia v rámci krajín menovej únie.
Odborári a zamestnávatelia sa na výške minimálnej mzdy v stanovenom termíne do 15. júla nedohodli. Zákon o minimálnej mzde im však umožňuje v rokovaniach pokračovať ešte do konca augusta, avšak už v tripartitnom zložení, za účasti zástupcov vlády.
Mzdy Slovákov určite porastú, otázne je o koľko
Výška minimálnej mzdy Slovákov je v tomto roku 700 eur v hrubom. Keď zamestnávatelia a odborári s Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky nedospejú k dohode, jej výšku stanoví pre rok 2024 automat na 744 eur, ako 57 % z priemernej mzdy dosiahnutej v minulom roku. Podrobne sme vás o systéme automatického navyšovania minimálnej mzdy informovali v našom nedávnom článku.
V prípade, že sa výška stanoví automaticky, čistá mzda bude mať v roku 2024 hodnotu 533 eur mesačne.
Odborníci varujú pred povinným zvyšovaním miezd
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) však nevidí zvyšovanie minimálnej mzdy ako správnu cestu. „Minimálna mzda na Slovensku rástla od roku 2013 do dnes dvakrát rýchlejšie ako produktivita práce a o 50% rýchlejšie ako priemerná mzda. Taktiež zo sociálneho pohľadu dosiahla minimálna mzda výrazné nárasty. V roku 2010 bola minimálna mzda len o 66 % vyššia ako životné minimum. Dnes je minimálna mzda trojnásobok životného minima”, uvádza Róbert Chovanculiak analytik INESS.
Inštitút finančnej politiky (IFP) vo svojej minuloročnej štúdií upozornil na to, že zvyšovanie minimálnej mzdy má negatívne dosahy na zamestnanosť. Podľa údajov IFP prudké navyšovanie minimálky v rokoch 2010 až 2018 spôsobilo stratu zamestnania desiatkam tisíc Slovákom.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Aj INESS hovorí o tom, že problém s navyšovaním minimálky tkvie v tom, že sa zvyšuje plošne. Na Slovensku existujú obrovské regionálne rozdiely, zatiaľ čo v bratislavskom kraji dokážu firmy rast mzdových nákladov premietnuť do predajných cien tovarov a služieb, v prešovskom kraji je situácia úplne iná. Vyššie personálne náklady reálne ohrozujú existencie firiem v zaostalejších regiónoch.
„Máme vysoké regionálne rozdiely a zároveň mnoho ekonomicky zaostávajúcich okresov. Kombinácia týchto dvoch faktorov spôsobuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku prináša negatívne javy v podobe zániku pracovných miest alebo v bránení vzniku nových v chudobnejších okresoch,” ďalej uviedol Chovanculiak.
Preto ďalej odporúča, aby odborári nežiadali prudké navýšenie minimálnej mzdy, ale zníženie ďaňovo-odvodového zaťaženia.
Mzdy Slovákov požiera inflácia
Inflácia na Slovensku síce poklesla, no jej súčasná úroveň 10,88 % je stále príliš vysoká. Najväčšie zdražovanie postihlo oblasť bývania a služieb, ktorých ceny medziročne stúpli o 27 %. Druhou najvýraznejšie rastúcou položkou sú potraviny. Ich ceny za rok vystrelili nahor o 21 %.
Slovensko aktuálne zažíva najvyšší nárast cenovej hladiny zo všetkých štátov eurozóny, kde je priemerná úroveň inflácie 5,5 %. Európska centrálna banka plánuje vo svojej prísnej menovej politike pokračovať a dostať mieru inflácie na dvojpercentnú úroveň. Šéfka ECB Christine Lagardeová predpovedala, že eurozóna nedosiahne inflačný cieľ skôr ako v horizonte dvoch rokov.
Odborári preto tlačia na výraznejšie navýšenie minimálnej mzdy ako je najnižšia automatom stanovená úroveň.
Prečítajte aj: Slováci sú na pokraji finančnej krízy. Počet osobných bankrotov masívne vzrástol
