Päťdňový pracovný týždeň je pre nás samozrejmosťou, ale svet vrátane ekonomických podmienok sa od jeho zavedenia zmenili. Dnes sa ozývajú hlasy, že tento zastaralý koncept je možné a aj žiadúce zmeniť. Aktuálne pokusy s kratším pracovným časom mu dávajú zelenú – podľa nich sa štvordňový pracovný týždeň firmám oplatí aj ekonomicky! Ako je to možné?
Štvordňový pracovný týždeň a japonský Microsoft
Aktuálne sa o štvordňovom pracovnom týždni hovorí najmä vo Veľkej Británii, kde jeho zavedenie presadzuje Strana práce vo svojom politickom manifeste. Kratší pracovný týždeň (pri zachovaní rovnakých platov) nie je len politickou utópiou a nástrojom na prilákanie voličských hlasov. Niektoré firmy štvordňový pracovný týždeň už zaviedli v pilotnej podobe a ich odvážny krok prináša prvé výsledky. Príkladom je japonský Microsoft.
V Microsofte Japonsko sa rozhodli zistiť, čo by sa stalo, ak by spoločnosť ponúkla svojim 2300 zamestnancom možnosť vybrať si flexibilný pracovný štýl podľa vlastných životných a pracovných okolností. Japonsko je známe kultúrou tvrdej práce a prísnej pracovnej morálky. Cieľom Microsoftu bolo zistiť, či zamestnanci dokážu dosiahnuť rovnaké výsledky s o 20% kratším počtom pracovných hodín týždenne. Výsledky ukázali, že pracovníci boli šťastnejší, ba dokonca sa zvýšila aj ich produktivita, a to až o 40%.
CEO Microsoftu Japonsko uviedol, že okrem zvýšenia produktivity priniesol znížený pracovný čas aj ďalšie benefity. Zamestnanci žiadali menej dní voľna a klesli aj náklady firmy. Až 92% zamestnancov uviedlo, že uprednostňujú štvordňový pracovný týždeň.
“Pracujte krátky čas, dobre oddychujte a veľa sa učte”
– tak znie odporúčanie CEO Microsoftu Japonsko.
Štvordňový pracovný týždeň v ďalších firmách
Usudzovať závery na základe pokusu jednej spoločnosti by bolo nesprávne. Našťastie firiem, ktoré zaviedli štvordňový pracovný týždeň je viac. Anglická štúdia sa zaoberá práve benefitmi, ale aj nevýhodami alternatívneho pracovného týždňa vo viacerých firmách. Aké sú výsledky?
Podľa štúdie skrátený pracovný týždeň ušetril firmám každoročne peniaze vo výške 2% celkového obratu. Podľa viac než polovice firiem im kratší pracovný čas znižoval náklady. 62% firiem tvrdí, že zamestnanci si berú menej voľných dní z dôvodu choroby a 64% zamestnancov je produktívnejších. Autori štúdie tiež upozorňujú, že firmy, ktoré zatiaľ nerealizovali štvordňový pracovný týždeň, by jeho zavedením mohli ušetriť významné množstvo peňazí.
Výsledky štúdie sú tak v zhode s experimentom Microsoftu Japonsko. Tieto zistenia dávajú kratšiemu pracovnému týždňu zelenú. Mimochodom, jestvujú indície, že kratší pracovný čas by mal pozitívny dopad aj na životné prostredie.
Strach z kratšieho pracovného týždňa
Samozrejme, jestvuje aj rozsiahla kritika kratšieho pracovného času. Príkladom je napríklad náročná implementácia – zmeniť desaťročia zabehnutý koncept a zakomponovať ho do legislatívy nie je hračkou. Navyše implementácia tejto myšlienky v niektorých odvetviach je skôr nepredstaviteľná než reálna. Čo by ste povedali tomu, keby učitelia aj lekári pracovali iba štyri dni v týždni? Kratší pracovný čas by mohol byť problémom aj pre malé firmy, ktoré si to na rozdiel od veľkých spoločností nemôžu dovoliť.
Čo čítať ďalej?
Silný dolár škodí svetovej ekonomike – Pri recesii nám nepomôže!
Zdroje:
theconversation.com
forbes.com
