Slovensko má veľký problém: Dlh rastie dvakrát rýchlejšie ako počas covidu, rozpočtová rada bije na poplach

  • Čistý dlh Slovenska v tomto volebnom období narastie o 30 miliárd eur.
  • Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že nový rozpočet porušuje ústavný zákon.
  • A veľmi pravdepodobne aj samotnú ústavu.
Ekonomika Slovensko nedokáže znížiť deficit
Slovensko nedokáže znížiť deficit. Zdroj: shutterstock.com/Zerbor/Alessia Pierdomenico
Bybit baner na mobilBybit baner mobil

Slovensko sa zadľažuje tempom, aké sme tu naposledy videli počas globálnej finančnej krízy. Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v pondelok 5. októbra 2026 rozobrala čerstvý návrh rozpočtu na roky 2027 až 2029. Jej verdikt je tvrdý. Rozpočet podľa nej nezastavuje rast dlhu a nie je v súlade s ústavným zákonom. Veľmi pravdepodobne nespĺňa ani článok 55a Ústavy SR.

Ide o peniaze, ktoré raz budeme musieť splatiť všetci. Pozrime sa, čo presne rada našla.

Slovensko si požičiava dvakrát rýchlejšie ako počas covidu

Vláda plánuje na budúci rok deficit 4,94 percenta HDP, teda 7,4 miliárdy eur. To je viac ako tento rok, keď má schodok dosiahnuť 4,4 percenta HDP, čiže 6,3 miliárdy eur. Krajina teda za rok vydá o 7,4 miliárdy viac, ako zarobí.

Ešte horšie je to s dlhom. Koncom roka 2025 sme dlžili 61,4 percenta HDP. Do roku 2029 to má byť 71,8 percenta HDP. Čistý dlh za toto volebné obdobie vyskočí o 30 miliárd eur. Rastie tak dvakrát rýchlejšie ako v krízových rokoch 2020 až 2023, keď krajinu trápila pandémia a drahé energie.

Slovensko prekročí plánovaný deficit

Slovensko prekročí plánovaný deficit. Zdroj: shutterstock.com/surprisestock

Pritom ešte v roku 2024 vláda sľubovala, že deficit v roku 2027 stlačí na 3 percentá HDP. Cieľ postupne posúvala až na dnešných 4,9 percenta. Rozdiel robí takmer 3 miliárdy eur. A to sa daňové príjmy medzičasom zlepšili a ekonomika má rásť dvakrát rýchlejšie ako tento rok.

Ústava hovorí jasne, Slovensko ide opačným smerom

Pozrite si naše video z YouTube kanála YouTube Kryptomagazin SK

Slovensko má od roku 2011 takzvanú dlhovú brzdu. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti vtedy podľa nálezu Ústavného súdu schválilo 146 zo 147 prítomných poslancov. Brzda funguje ako alarm, čím vyšší dlh, tým prísnejšie pravidlá. Od roku 2027 bude horná hranica na úrovni 50 percent HDP.

Krajina je už šiesty rok v najvyššom sankčnom pásme. Po skončení ochrannej lehoty musí vláda predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Namiesto toho prichádza so schodkom 7,4 miliárdy eur. Výnimku, o ktorú sa opiera, považuje rada za účelovú a nepodloženú. Vláda navyše ani tento rok nepredložila návrh opatrení na zníženie dlhu, hoci jej to zákon ukladá.

Slovensko hazarduje s rekordným dlhom

Slovensko hazarduje s rekordným dlhom. Zdroj: shutterstock.com/ozgur_oral/Alessia Pierdomenico

Od roku 2021 je v ústave aj článok 55a. Hovorí, že krajina chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia. Rada svoje výhrady zhrnula takto:

„Rozpočet neobsahuje ďalšiu konsolidáciu v roku 2027, nepredstavuje konkrétne opatrenia na dosiahnutie cieľov v ďalších rokoch a neukazuje cestu k zníženiu verejného dlhu.”

Diery v rozpočte, ktoré nikto nezaplátal

Na roky 2028 a 2029 chýbajú konkrétne opatrenia za 1,2 a 2,3 miliárdy eur. Rada preto tvrdí, že takéto ciele nie sú skutočným viacročným plánom.

Rozpočet navyše ráta s výnosom dane z finančných transakcií približne pol miliárdy eur ročne. Jej zrušenie od roku 2028 pritom vláda ohlásila len dva dni pred zverejnením rozpočtu. Niektoré veľké výdavky, ako kompenzácie cien energií, Národný jadrový program či opatrenia proti suchu, sú naplánované iba na rok 2027. Ak budú pokračovať, diera bude ešte väčšia.

Pozornosť púta aj spôsob schvaľovania. Odbory a zamestnávatelia dostali materiál v nedeľu 4. októbra. Tripartita zasadala v pondelok ráno a vláda rozpočet schválila v ten istý deň na obed. Na posúdenie trojročného rozpočtu nemali ani jeden pracovný deň.

Slovensko ďalej zvyšuje dlh

Slovensko ďalej zvyšuje dlh. Zdroj: shutterstock.com/Alessia Pierdomenico/OlegRi

Čo to znamená pre Slovensko a pre vás

Dlh nie je len abstraktné číslo v tabuľke. Čím je vyšší, tým viac peňazí odchádza na úroky a tým menej zostáva na nemocnice, školy či cesty. Na stabilizáciu dlhu by podľa rady bolo treba dostať deficit k 2,5 percenta HDP. To je o 3,7 miliárdy eur menej, než vláda plánuje na budúci rok. Návrh sa k tejto hranici nepriblíži v žiadnom roku.

Ústavný súd v júnovom náleze pripomenul, že zákon, ktorý by udržateľnosť verejných financií porušoval zjavne a hrubo, môže zrušiť. Či k niečomu takému dôjde, ukáže čas. Vláda musí rozpočet poslať do parlamentu do 15. októbra. Rada ešte predtým, ako ho poslanci prerokujú, zverejní podrobné hodnotenie s vlastným odhadom.

Kým politici riešia štátnu kasu, opláca sa pozrieť aj na tú vlastnú. Prečítajte si, koľko Slováci potichu strácajú na úsporách, ktoré nechávajú ležať na účtoch za nulový úrok.

Najčastejšie otázky (FAQ)

  • Čo je dlhová brzda?
    Je to ústavné pravidlo z roku 2011, ktoré stráži výšku verejného dlhu. Keď dlh prekročí určené hranice, vláda musí prijať čoraz prísnejšie opatrenia. Od roku 2027 je horný limit 50 percent HDP.
  • Prečo rada tvrdí, že rozpočet porušuje ústavný zákon?
    Slovensko je v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Vláda preto mala predložiť vyrovnaný rozpočet, no navrhuje schodok 7,4 miliárdy eur. Výnimku, na ktorú sa odvoláva, rada považuje za účelovú.
  • Kedy bude o rozpočte rozhodovať parlament?
    Vláda musí návrh predložiť Národnej rade do 15. októbra 2026. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejní podrobné hodnotenie ešte pred jeho prerokovaním.

Crypto4me banner PCBanner mobil Crypto4me
Nikola Litvinová
litvinova@kryptomagazin.sk

Vyštudovala som financie, bankovníctvo a investovanie a tieto témy sú pre mňa viac než len práca. Sledujem bankový trh, verejné financie aj finančné nástrahy dnešnej doby.

Najčítanejšie