Čas je zvláštne platidlo. Nikto si ho nemôže kúpiť iba pre seba. Môžete maximálne niekoho presvedčiť, aby chvíľu svojho času venoval vám resp. práci na vašom projekte. Ľudia si však tejto vlastnosti času väčšinou nie sú vedomí a vo výsledku ním na jednej strane extrémne šetria a na druhej zase mrhajú. Všetci sme vinní. Občas je jednoduchšie povedať proste:
”Ja teraz nemám čas. Možno inokedy.”
Dve lži v jednej vete… no zároveň neexistuje lepšia výhovorka. Všetci sme neustále zaneprázdnení. Všetci máme veľa práce a učenia. Nie, nie len ty, môj drahý čitateľ, ale všetci neustále vážime minúty svojho života a rozhodujeme sa, ako ich využijeme.
Priority
Preto je veľmi dôležité správne si stanoviť priority. Treba si totiž uvedomiť jednu skutočnú pravdu – čas je vždy. Resp. prítomný moment, ktorý tu bol, je a navždy bude a je len na vás, ako si ho užijete.
Je dôležité prežiť tento prítomný moment doma alebo v práci, byť produktívny/a, učiť sa a pracovať na dosiahnutí svojho budúceho šťastia. Pretože tam, niekde v diaľke, za všetkou tou prácou, vo vitríne za sklom stojí cena, ktorú jedného dňa získate a iba to vám zabezpečí nekonečné šťastie. Však?
Ilúzia konečného cieľa
Ľudia v modernej spoločnosti sa neustále za niečím ženú. Nie, nejde o autobus, meeting alebo rýchlu kávu na správne rozbehnutie dňa. Ten ”skutočný” cieľ, ktorý každému neustále behá po mysli, je oveľa vzdialenejší, ukrytý v hmle. Tá vágna motivácia, ktorá nám dovoľuje bez výčitiek kašľať na našich kamarátov a blízkych, na sociálny život a všetko to čo v hĺbke duše považujeme za dôležité.
Je to však iba ilúzia. Je dôležité uvedomiť si, že žiadny konečný cieľ neexistuje. Skončil si základku? Čaká ťa stredná. No a po strednej logicky nasleduje vysoká. Na vysokej škole vás (ne)pripravia do reálneho života a konečne! Konečne je to tu! Vstup do produktívneho veku, vstup do spoločnosti. To je ono? To je tá odmena?
Pracuj, aby si dostal povýšenie – ešte viac práce a k tomu nejaké peniaze. Povýšenie ti však neprinesie trvalé šťastie. Vychovávaj deti, ale ani tie ti neprinesú trvalé šťastie. Iba stále viac starostí.
Starosti sú zmysel života. Až ich všetky vyriešime, budeme navždy šťastní! Takže makajme, veď už sme skoro tam!
No a potom to KONEČNE príde. Dôchodok, voľno! Nekonečne veľa času na všetko. Na partnera/ku, dovolenky, záhradku a vnúčatá, dovolenky, cestovanie… Iste, v starobe budete mať čas, ale nie energiu a často ani peniaze. Spoločnosť vás použila a teraz vás už nechce. Preto zmizol ten tlak podávať výkon. A čo cieľ? Večné šťastie? Nikdy nebolo vzdialenejšie. Ak by ste mohli vrátiť čas, život by ste prežili inak. Menej práce, menej sústredenia sa na povinnosti a viac robenia vecí, na ktorých vám skutočne záleží.
Nie! Ja sa nebudem za ničím naháňať. Uvedomil som si túto hlúpu ilúziu a rozhodol som sa, že ja som sa už do svojho cieľa dostal. Teraz je čas žiť si svoj život a podľa toho si nastaviť svoje priority.
Iste, musel som sa kvôli tomu vzdať ilúzie, že raz možno bude všetko v poriadku, ale získal som všetok ten čas, ktorý by som inak strávil prácou a učením. Zistil som, že ho viem využiť aj lepšie.
A čo vy? Máte správne nastavené priority?
https://qtube.eu/filozofia/problem-koncept-ktory-obmedzuje-ludsku-mysel-a-sposobuje-uzkosti-ako-mu-celit/
