- Dodávateľ Jifa využíva nútenú prácu Ujgurov pri výrobe pre Decathlon.
- V továrni pracuje dvanásťročné dievča na výrobe oblečenia.
- Čínske úrady poskytujú dotácie na nútené zamestnávanie ujgurskej menšiny.
Znepokojujúce je aj využívanie mladistvých pracovníkov. Továreň zamestnáva ujgurských adolescentov, ktorí prichádzajú priamo z takzvaného „odborného vzdelávacieho centra” v Yengisare. Toto centrum, vzdialené menej ako kilometer od dielní Xirong, však podľa satelitných snímok analyzovaných Disclose vyzerá skôr ako väzenie než škola.
Problematické je aj používanie bavlny zo Sin-ťiangu. Manažérka Jifa priznala, že bavlna používaná pri výrobe „môže pochádzať zo Sin-ťiangu”, kde podľa medzinárodných správ bolo v roku 2020 nútených zbierať a spracovávať bavlnu viac ako pol milióna Ujgurov.
Decathlon na tieto zistenia reagoval vyhýbavo, potvrdzujúc len obchodný vzťah s Qingdao Jifa Group. Spoločnosť čelí rastúcemu tlaku zo strany medzinárodného spoločenstva. Od roku 2022 je dovoz produktov vyrobených z bavlny zo Sin-ťiangu zakázaný v USA a podobné obmedzenia sa očakávajú aj v ďalších krajinách.
Európsky parlament schválil návrh nariadenia zakazujúceho produkty z nútenej práce, ktorý by mal vstúpiť do platnosti do roku 2027. Tento prípad vyvoláva vážne otázky o zodpovednosti nadnárodných spoločností a ich úlohe pri ochrane ľudských práv v globálnych dodávateľských reťazcoch.
Zdieranie menšiny si všimla aj známa módna návrhárka. Zdroj: Shutterstock.com/Xeniia X
Známa návrhárka bojuje za práva menšiny
Čínsko-švédska návrhárka Louise Xin mení zaužívané pravidlá módneho priemyslu. Namiesto klasického predaja ponúka svoje kolekcie na prenájom a využíva ich ako nástroj na upozornenie na porušovanie ľudských práv v Číne. Poukázal na to magazín Vogue.
Xin začala svoju kariéru netradične. Po tom, čo sa dozvedela o nútenej práci Ujgurov v čínskej provincii Sin-ťiang, rozhodla sa spojiť módnu tvorbu s aktivizmom. „Móda a politika patria k sebe viac, ako si myslíme,” hovorí návrhárka.
Jej prvá digitálna prehliadka v roku 2021 prelomila hranice medzi módou a protestom. Modelky kráčali po móle s plaketami na podporu utláčaných menšín. Kolekcia obsahovala ručne šité šaty z recyklovaných materiálov. Prehliadka získala medzinárodnú pozornosť a dostala sa na titulnú stranu Vogue Scandinavia.
Druhá kolekcia niesla ešte silnejšie posolstvo. V čisto bielych šatách návrhárka zvečnila mená 300 ujgurských obetí. Prehliadku vysielalo 19 obrazoviek v šiestich európskych krajinách.
„Nemohla som mlčať, keď som videla, čo sa deje v mojej rodnej krajine,” vysvetľuje Xin svoj prechod k aktivizmu. Jej práca získala uznanie aj v podobe ocenenia Fabric of Life za prínos módnemu priemyslu a podporu ľudských práv.
Návrhárka aktívne spolupracuje s organizáciami bojujúcimi za práva Ujgurov a vyzýva módne značky na odstránenie nútenej práce z ich dodávateľských reťazcov. O svojej misii prednášala aj v Európskom parlamente, kde zdôraznila potrebu spájať udržateľnú módu s ochranou ľudských práv.
