- Online podvod dnes pozná takmer každý z nás.
- Aj tak sa obeťou stáva čoraz viac ľudí.
- Prečo nám samotné vedomosti nestačia?
Online podvod už dávno nie je niečo, o čom by sme nič netušili. Podľa nového prieskumu agentúry Focus pre mBank pozná aspoň jeden typ internetového podvodu až 91 % Slovákov. A predsa mu mnohí naletíme. Práve tento rozpor je dnes najväčším problémom.
Vysvetlenie je jednoduché. Vedieť o nebezpečenstve ešte neznamená vedieť sa mu vyhnúť. Dve tretiny ľudí (63 %) si o sebe myslia, že ich digitálna gramotnosť je dobrá. Podvodníkom je to však jedno. Nevyberajú si podľa toho, kto koľko vie, ale podľa toho, koho zastihnú v zlej chvíli.
Online podvod najčastejšie prichádza cez balík a SMS
Prieskum ukázal, ktoré podvody Slováci poznajú najlepšie. Na čele sú falošné e-shopy (63 %) a phishing či smishing (58 %), teda snaha vylákať z ľudí citlivé údaje cez e-mail alebo SMS. Zaujímavý je rozdiel medzi pohlaviami. Phishing pozná 64 % mužov, ale len 53 % žien.
Polovica opýtaných dokáže rozpoznať falošné odkazy na sociálnych sieťach. Viac než štyria z desiatich ľudí vedia o kuriérskych podvodoch alebo o zneužití platobnej karty. Sú to presne tie situácie, ktoré poznáme z bežného dňa, čakáme balík, príde SMS a my klikneme skôr, než sa zamyslíme.
Sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik to zhrnul takto:
„Podvodníci dnes neútočia len technológiou, ale aj psychológiou. Využívajú stres, rýchlosť rozhodovania či zdanlivo bežné situácie, ako je doručenie balíka alebo komunikácia banky.”
Podvody online. Zdroj: shutterstock.com/Andrey_Popov
Prečo online podvod funguje aj na skúsených ľudí
Rozšírený mýtus hovorí, že obeťou býva len dôverčivý senior. Realita je iná. Národná banka Slovenska upozorňuje, že podvodníci dnes okrádajú aj IT odborníkov a skúsených podnikateľov.
Riaditeľka pre dohľad a ochranu finančného spotrebiteľa NBS Júlia Čillíková varuje:
„Online podvody sú systémovou hrozbou, ktorá podkopáva dôveru spotrebiteľov v moderný finančný systém.”
Podvod pritom často začína na sociálnej sieti alebo telefonátom. Banka následne vidí len transakciu, ktorú ste zdanlivo dobrovoľne potvrdili. Polícia prichádza, až keď sú peniaze dávno preč. Tejto medzery medzi jednotlivými inštitúciami útočníci šikovne využívajú.
Nebezpečné je aj to, čo si o sebe myslíme. Najväčším rizikom je totiž pocit „mne sa to nestane”. Presne vtedy prestaneme byť opatrní.
Slováci sa stávajú obeťami podvodov. Zdroj: shutterstock.com/fizkes
Ako sa proti online podvodu brániť
Dobrá správa je, že osobná skúsenosť ľudí mení. Až 95 % tých, ktorí sa s podvodom stretli, začali byť opatrnejší. Štyria z desiatich už nakupujú len v overených e-shopoch a 36 % ľudí neklikne na odkaz v SMS ani v e-maile.
Národná banka odporúča jednoduché pravidlo, ktoré si zapamätá každý. Overiť, zastaviť, nahlásiť. Neposielajte peniaze ani údaje pod tlakom, overte si odosielateľa a pri podozrení kontaktujte políciu. Pomôže aj dvojfaktorové overenie, nižšie limity na karte a zdravá nedôvera voči každej správe, ktorá vás tlačí konať hneď.
Podvodníci stavajú na jednom, že sa nezastavíte. Práve schopnosť spomaliť a overiť si informáciu je dnes najlacnejšia a najúčinnejšia ochrana, akú máme.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Čo mám robiť, ak som už na online podvod naletel?
Okamžite kontaktujte svoju banku a požiadajte o blokáciu karty alebo účtu. Následne podajte oznámenie na polícii. Čím rýchlejšie zareagujete, tým vyššia je šanca, že sa peniaze podarí zachrániť.
- Ako spoznám phishingovú správu?
Býva v nej tlak na rýchle konanie, výzva na zadanie údajov cez odkaz a často aj gramatické chyby. Banka ani štátne inštitúcie nikdy nepýtajú heslá či celé údaje karty cez SMS alebo e-mail.
- Kto je najčastejšou obeťou online podvodu?
Obeťou môže byť ktokoľvek. Podľa NBS dnes podvodníci okrádajú aj technicky zdatných ľudí a podnikateľov, nielen seniorov. Rozhoduje najmä nepozornosť v nesprávnej chvíli.
