Aktuálne je tá doba strašne hektická, aspoň čo sa týka prílevu informácií. Neustále sa niečo deje a dynamicky sa mení situácia. A to nielen na trhoch, ale aj geopoliticky. V poslednom mojom článku ste sa dozvedeli, že FED obnovil politiku kvantitatívneho uvoľňovania (QE) a že ďalšie centrálne banky budú jeho kroky nasledovať. Ešte v ten deň znížila ČNB sadzby o 0,5 p.b., a teraz Európska centrálna banka oznámila, že v rámci QE uvoľní do ekonomiky 750 miliárd eur. A to cez výkup dlhopisov a akcií, čo je naozaj čistý quantitative easing. Vzhľadom na to, že ECB má už nejakú dobu úrokové sadzby na nule, tak ani nič znižovať jednoducho nemôže. Existuje ale obrovské riziko, že ich zúfalstvo ešte viac napučí a skúsi zaviesť negatívne úrokové sadzby.
Aktuálna situácia na indexoch a BTC
Ako môžete sami vidieť, tak aktuálne počínanie centrálnych bánk nesú trhy dosť ťažko. Proste to nemá vo všeobecnom očakávaní ani pozitívny efekt a naopak, všetci sa z toho horiaceho baráka snažia dostať, zatiaľ čo sa ho centrálne banky snažia uhasiť tými bambiliónmi eur a amerických dolárov. K dnešnému dňu je celková strata na Dow Jones vyše 32 %, S & P 500 je v strate necelých 30 % a nemecký DAX je na tom vôbec najhoršie, aktuálne jeho strata predstavuje 40 %.
Pokles k dnešnému dňu je na Bitcoine cca 45 %. Zo začiatku bol ten prepad ale oveľa striedmejší a nenápadnejší, ako to bolo na samotných indexoch. Nech mi však nikto nehovorí, že akciový trh a Bitcoin nijako nekorelujú. Price action z posledných niekoľkých týždňov fakt nie je iba náhoda.
Bailout, či zoštátnenie
Aby toho nebolo málo, tak Trumpova administratíva už pripravuje finančné balíky pre krachujúce americké spoločnosti ako je napríklad Boeing či ropné spracovateľské spoločnosti. Tie vďaka extrémne nízkym cenám ropy sú už dosť pod break even pointom a nemajú dokonca ani peniaze na svoj vlastný chod. Tu je ale zásadná otázka, či pôjde o bailout, či dokonca dôjde k zoštátneniu týchto spoločností. Bailout v podstate znamená vonkajší zásah štátu do spoločnosti, ako je napríklad finančná injekcia. Ale firma aj napriek tomu zostane v súkromnom vlastníctve a nedôjde k zoštátneniu. V roku 2008 bol bailout v obrovskom rozsahu využívaný, takže predpokladám, že to akurát zopakujú.
Respektíve, neverím tomu, že Trump pristúpi k niečomu tak drastickému a začne krachujúce firmy zoštátňovať. Avšak firmy v konkurze budú nad všetku pochybnosť závislé od pomoci štátu. A to je ešte len špička ľadovca, pretože tých veľkých firiem s rútiacou sa ekonomikou bude na štát odkázaných oveľa viac. Až teraz sa ukáže, kto bol dlhodobo akurát zadlžený a neschopný si reálne na seba zarobiť. V súvislosti s tým ma veľa zaujíma, ako dopadne nakoniec Tesla. Posledných 12 mesiacov to začalo vyzerať sľubne, ale predtým bola priamo závislá od finančnej pomoci vlády.
Záver
Toto počínanie jednotlivých centrálnych bánk a vlád pôsobí dosť zúfalo a nikto už ani nehovorí, že je všetko v pohode. Ovšem nezaznela tu ešte jedna dôležitá vec a tou vecou je, že keby sa pred rokom 2008 tak veľmi nešvindľovalo a problém sa vtedy rovno vyriešil, tak by sa toto (v takom meradle) vôbec nemuselo stať. Všimnite si, že všetky médiá, politici a predstavitelia centrálnych bánk uvádzajú ako dôvod aktuálneho ekonomického krachu pandémiu koronavírusu. To ale nie je pravda, pretože išlo len o tú pomyselnú iskru.
Čo čítať ďalej?
Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Jaroslav Jarolím.
