- Dôchodok už pre mnohých Slovákov neznamená istotu, ale otáznik.
- Rastúce výdavky štátu, starnutie populácie a inflácia menia pravidlá hry.
- Čoraz viac ľudí preto berie svoju budúcnosť do vlastných rúk.
Dôchodok. Slovo, ktoré kedysi symbolizovalo pokojné starnutie, dnes vyvoláva skôr neistotu. Stále viac Slovákov si uvedomuje, že spoliehať sa len na štát môže byť risk. A preto konajú.
Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry 2muse pre spoločnosť Across Private Investments je dnes realita taká, že až 62 % Slovákov investuje preto, aby si zabezpečili príjem na dôchodku. To už nie je trend. To je varovný signál.
Loading ...Dôchodok ako hlavná motivácia: Strach nahradil istotu
Ešte nedávno ľudia investovali najmä kvôli inflácii či väčším nákupom. Dnes je všetko inak. Dôchodok sa stal hlavným dôvodom, prečo Slováci odkladajú peniaze bokom.
Dôvod? Demografia a ekonomika. Populácia starne, pôrodnosť klesá a na jedného dôchodcu bude čoraz menej pracujúcich. To znamená, že systém bude pod obrovským tlakom.
A k tomu inflácia. Odborníci upozorňujú na tvrdú realitu:
„Ak má dnes Slovák projektovaný dôchodok na 700 eur a inflácia by dlhodobo dosahovala približne 3 % ročne, táto suma bude mať v roku 2055 kúpnu silu približne okolo 280 až 300 eur v dnešných cenách.
Dnes síce dochádza k valorizácii dôchodkov, teda sa ich hodnota každoročne zvyšuje, aby reflektovali zvyšovanie cien v ekonomike. Avšak na úkor štátneho dlhu. Budúci dôchodcovia sa nemôžu spoliehať, že štát bude rovnako štedrý, pretože na dlh sa to už nebude dať,” upozorňuje analytik Dominik Hapl.
Dnešný dôchodok môže teda v budúcnosti znamenať len ťažké prežívanie.
Analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukazujú ešte vážnejší obraz. Výdavky na dôchodky rastú na Slovensku rýchlejšie než celá ekonomika. Medzi rokmi 2018 až 2025 sa zvýšili z 8 % na 9,5 % HDP, jeden z najprudších nárastov v EÚ.
Len v roku 2025 to znamenalo dodatočné náklady približne 2,1 miliardy eur.
Prečo?
- vyššie 13. dôchodky a legislatívne zmeny,
- vlna predčasných odchodov do dôchodku,
- a najmä starnutie populácie.
Problém je, že príjmy systému nerastú rovnakým tempom. Výsledok? Vyšší deficit a tlak na verejné financie. A to už nie je len ekonomická téma. To je otázka budúcnosti dôchodkov.
Dôchodky pod tlakom. Zdroj: shutterstock.com/Andrey_Popov
Dôchodok bez štátu? Mladí si budujú vlastný plán
Najmä mladšie generácie už nechcú čakať. Mileniáli a generácia Z menia pravidlá hry. Okrem dôchodku ich láka aj pasívny príjem a finančná sloboda.
Viac ako tretina Slovákov investuje aj preto, aby si vytvorili príjem, ktorý bude fungovať bez práce. Nejde o luxus. Ide o poistku.
Odborníci vysvetľujú, že pasívny príjem vzniká postupne, napríklad cez akcie, ETF fondy či nehnuteľnosti. A práve tieto nástroje dokážu dlhodobo poraziť infláciu.
Realita, ktorú si nechceme priznať
Aj keď sa Slováci boja o dôchodok, mnohí stále váhajú. Časť úspor zostáva na účtoch bez zhodnotenia. Paradox? Ľudia vedia, že systém nestačí, ale konať začínajú pomaly.
Medzitým rastie tlak na verejné financie. Valorizácia dôchodkov síce existuje, no funguje na úkor dlhu. A ten nemôže rásť donekonečna.
Budúcnosť: Každý musí myslieť sám na seba
Realita je tvrdá, no treba sa na budúcnosť pripraviť. Dôchodok už nie je len vec štátu. Je to osobná zodpovednosť. Investovanie sa stáva novým pilierom. Nie pre bohatých, ale pre každého, kto nechce v starobe počítať každé euro.
A možno práve to je najväčšia zmena dneška, že Slováci prestávajú veriť sľubom a začínajú veriť vlastným rozhodnutiam.
