Štátny rozpočet Slovenska a s ním súvisiaci bankrot je čoraz diskutovanejšou témou. Vládne výdavky počas pandémie koronavírusu ich stav značne zhoršil. Ku koncu augusta dosiahol štátny rozpočet schodok vo výške 3,729 miliardy eur, čo je medziročné zhoršenie až o 2,212 miliardy eur resp. 145,8 %, uvádza správa denníka Pravda na základe Ministerstva financií (MF).
Vládne výdavky môžu spustiť bankrot
Hlavnou príčinou schodku štátneho rozpočtu sú vládne výdavky, ktoré medziročne vzrástli o 3,976 miliardy eur (29,6 %) na úroveň 17,416 miliardy eur. Príjmy sa však zvýšili iba o 1,763 miliardy eur (14,8 %) na 13,686 miliardy eur. Hlavnou zložkou na príjmovej časti boli dane, ktoré tvorili medziročný rast 1 miliardu eur. Rovnako sme zaznamenali pozitívny vývoj v rámci príjmov z rozpočtu Európskej únie (EÚ) s medziročným rastom 510 miliónov eur.
Problémom však nie sú nízke príjmy. Výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s čerpaním prostriedkov z EÚ zaznamenali medziročný nárast o 874 miliónov eur. Výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy vytvorili medziročný rast 269,8 milióna eur, čo je zmena o extrémnych 1095,7 %. Podobne vysoký nárast v hodnote 666,5 milióna eur resp. 644,1 % spôsobil transfer Sociálnej poisťovne zo štátneho rozpočtu.
Slovensko: vládne výdavky. Zdroj: Ministerstvo financií
Slovensku hrozí bankrot
Práve stav štátneho rozpočtu má byť údajne hlavným rizikom, ktoré môže spustiť bankrot. Na tento kritický stav upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ešte 1. júna. Slovensko je dokonca podľa Európskej komisie najviac ohrozené bankrotom.
Ak má krajina vysoké výdavky, zvyšuje sa riziko, že nebude schopná splatiť štátny dlh. Zahraniční veritelia následne zvýšia úrokové sadzby, čo môže spôsobiť zacyklený proces, ktorý zapríčiní bankrot krajiny. Pre Slovensko existuje hrozba bankrotu už po roku 2030, pričom v roku 2040 je toto riziko vyčíslené s pravdepodobnosťou až 90 %. Verejný dlh do tohto roku môže dosiahnuť až 110 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Koniec plošnej pomoci
Jedným z hlavných spúšťačov vysokých vládnych výdavkov bola plošná pomoc v dôsledku vysokých cien energií. Kabinet Ľudovíta Ódora ale považuje plošnú pomoc za výraznú záťaž pre verejný rozpočet a navrhuje adresnú pomoc najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva.
Najnovšia správa od Ministerstva financií Slovenskej republiky (MFSR) upozornila na to, že Slovensko čaká výrazne zhoršenie deficitu verejných financií oproti schválenému rozpočtu. Deficit hospodárenia verejnej správy v roku 2023 sa očakáva na úrovni 6,85 % HDP, čo je o 0,41 % HDP viac ako bol schválený rozpočet.
Mohlo by ťa zaujímať: Slovenské mestá a obce sú na pokraji úplného bankrotu
