Nová vláda sa zamerala hneď na niekoľko ekonomických priorít. Niektoré sú však spojené s výdavkami, na ktoré si bude musieť štát opäť požičať peniaze na finančných trhoch, uvádza denník Pravda. Na druhej strane by sa mali aj zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu, čo zabezpečia nové dane. Všetky iniciatívy musia byť v súlade so snahou o ozdravenie verejných financií. Aké najdôležitejšie zmeny nás čakajú?
Zmeny v dôchodkoch
Prvou zmenou sú zmeny v dôchodkoch. Penzistov čaká vyplatenie 13. starobného dôchodku v roku 2024 v hodnote približne 600 eur. Na financovanie tohto zvýšenia však vláda použije okrem iných zdrojov aj 315 miliónov eur vďaka zníženiu rodičovského dôchodku o takmer 90 %. Viac sa o týchto zmenách dočítate v článku Štát začal robiť veľké škrty: Rodičovský dôchodok klesne o 90 %. Okrem toho štát prispeje vianočným bonusom 150 eur k sume 13. dôchodku už tento rok.
Trinásty dôchodok 2023 a 2024. Zdroj: Sociálna poisťovňa
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Nové dane
Ďalšou novou zmenou je príspevok štátu vo forme daňového bonusu 1 800 eur s cieľom kompenzovať vysoké úroky na hypotékach. Na druhej strane sa však vláda rozhodla dodatočne zdaniť banky bankovým odvodom s cieľom prerozdeliť nadmerné zisky bánk.
Zrejme nás čaká aj progresívne zdanenie fyzických osôb, ktoré bude závisieť od výšky príjmu. Okrem toho vláda plánuje aj zmenu systému daňového bonusu pre dieťa, keďže plnú výšku 140 eur dostal len málokto a s pomerne vysokým príjmom. No a napokon nás neminie ani zvýšenie dane z nehnuteľností, tabaku, liehu a sladených nápojov.
Minimálna mzda
Úpravou prejde aj minimálna mzda, ktorá bude na úrovni aspoň 60 % priemernej mzdy ak nedôjde k inej dohode. Ak sa odbory a firmy nedohodnú, automat určí hodnotu na úrovni 57 % priemernej mzdy. V roku 2024 bude suma mesačnej mzdy pre rok 2024 predstavovať 750 eur.
Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku. Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Vláda musí myslieť na konsolidáciu verejných financií
Okrem vyššie spomenutých zmien sa vláda bude zaoberať aj otázkou nájomných bytov, boja proti fiktívnym živnostníkom, či základnej sociálnej dávky. Rezort práce plánuje určiť minimálnu hranicu príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.
Všetky iniciatívy novej vlády musia korešpondovať s deficitom, ktorý narástol ku koncu októbra na 5,191 miliardy eur. Medziročne došlo k zhoršeniu hospodárenia až o 199,5 % resp. o 3,458 miliardy eur. Niektoré zmeny spôsobia zaťaženie štátneho rozpočtu a niektoré ho odbremenia, no vo výsledku musí vláda myslieť na to, že štát má šetriť a znižovať deficit, ktorý je v súčasnosti kritický.
Mohlo by ťa zaujímať: Bude stačiť pomoc štátu? Slováci stále nemajú peniaze na vlastné bývanie
