V prvom dieli sme sa venovali historickému kontextu, dnes sa zameriame na dielo a v poslednej časti potom na to, čo nám po sebe pán Werich odkázal. Pokiaľ teda máte na chvíľočku čas, tak si poďme spoločne trochu oddýchnuť od grafov kurzov kryptomien a štúdia noviniek a informácií, pri dnešnej druhej časti článku o Janovi Werichovi.
Preložené z originálu, ktorý pre českú verziu kryptomagazínu napísal Kytka.
Herectvo
Aj keď nemal žiadnu hereckú školu, vedel hrať ako málokto. Jeho nástrojom bolo predovšetkým slovo. Slovo používal s rovnakou remeselnosťou, ako keď krajčír šije topánky, alebo keď kováč kuje podkovy. A keď práve nehral, tak nástroj rád odložil a chytal ryby, alebo šiel aspoň na huby.
Film
Odborníci sa zhodujú, že nebyť komunizmu, tak by filmov natočil omnoho viac. Aj napriek tomu si máme z čoho vyberať. Uvediem len niekoľko príkladov, z predvojnovej tvorby napr. Komédia U nás v kocúrkove, Hej-rup! a z povojnovej Pád Berlína, kde si zahral Hermanna Göringa, Bol raz jeden kráľ, Až príde kocúr. Za zmienku stojí tiež krátkometrážne filmy napr. Medveď, Ušetrená libra, Dvaja mrázici (animovaný, druhého mrázika nahovoril Vlasta Burian).
Divadlo
Z divadelných hier tie najlepšie napísal ešte s Voskovcom, tá úplne prvá sa volala Vest pocket revue a pôvodne vznikla jen pre zábavu behom štúdií práv, ktoré nedokončili. Hra mala nečakaný úspech a nasledovali ďalšie, napr. Golem, Caesar, Balada z handier, Päsť na oko…
Keď Werich s kamarátmi Voskovcom a Ježkom emigrovali do USA, tak museli začať od začiatku, pretože ich tam nikto nepoznal a nevedeli anglicky. Sám Werich to popísal takto:
„Ono je to dôležitá a prospešná skúška, pretože pri nej sa človek buď zlomí, alebo ešte viac narovná, hlavne morálne. A keď sa potom vraciate domov, nerobíte to preto, že vám nič iné neostáva, ale preto, že chcete.”
V období Pražskej jari Werich túto morálnu narovnanosť ukázal. Vrelo Vám odporúčam si pozrieť cyklus Co tomu říkáte, pane Werich?, z tohto obdobia, moderovaný Vladimírom Škutinom.
Rozprávky
Postupom času sa z Jana Wericha stala rozprávková postava. Snáď je to tým, že mal rád deti. Možno i preto, že prestal veriť v svojich vrstovníkov a nádej vkladal práve do mladých ľudí. Avšak, keď Werich hovoril o mladosti, vždy mal na mysli mladosť duševnú, ktorá je na fyzickej mladosti nezávislá.
Nepísal iba scenáre k divadelným hrám či filmom a piesne, ale i naozaj dobré rozprávky, ktoré si iste radi vypočujete, bez ohľadu na počet sviečok na vašej poslednej torte.
Prišlo to tak nejako samé od seba. Veď i niektoré jeho najznámejšie filmy sú rozprávkové (napr. Cisárov pekár, pekárov cisár, Bol raz jeden kráľ..). Raz napísal a narozprával rozprávku O rybárovi a jeho žene pre deti svojho kolegu Jiřího Trnku k Vianociam, s ktorým mimochodom natočili bábkový film Dobrý vojak Švejk. Deťom sa tak páčila, že ho Trnka požiadal, aby napísal ďalšiu a tak vzniklo Fimfárum a ďalšie rozprávky.
A čím nás táto výnimočná osobnosť môže obohatiť? Túto otázku si zodpovieme v tretej časti.
(zdroje: https://cs.wikipedia.org/wiki/Vest_pocket_revue a zachované záznamy)
Pokiaľ chcete dostávať upozornenia na naše články, použite zvonček, ktorý nájdete v ľavom dolnom rohu obrazovky. Taktiež nás môžete sledovať na facebooku.
