- Pred rokom 1989 stačila vkladná knižka.
- Dnes má Slovák v mobile ETF, kryptomeny aj realitné fondy.
- Čísla však ukazujú, že najviac stále verí tehle a bankovému účtu.
Slováci dostali Nežnou revolúciou slobodu aj v peniazoch. Pred 37 rokmi poznala bežná rodina vkladnú knižku a sporožíro. Dnes si v mobile za pár minút kúpi ETF, kryptomenu alebo podiel v realitnom fonde. A predsa sa správa takmer rovnako opatrne ako vtedy.
Tému pri výročí 17. novembra otvorila správcovská spoločnosť 365.invest. Jej záver sme porovnali s číslami Národnej banky Slovenska a Eurostatu. Sedí viac, než by sa nám páčilo.
Slováci pred rokom 1989: Stačila vkladná knižka
Do roku 1989 fungoval v Československu centralizovaný bankový systém podriadený štátu. Ľudia mali na výber vkladnú knižku, bežný účet, sporožíro a účelové sporenie.
Investovanie v dnešnom zmysle pre bežnú domácnosť neexistovalo.
Kupónová privatizácia a nebankovky: Lekcia, ktorá bolí dodnes
Deväťdesiate roky priniesli kapitálový trh a kupónovú privatizáciu, v ktorej sa akcie štátnych podnikov dostali k širokej verejnosti. Potom prišli nebankové spoločnosti a s nimi stratené úspory mnohých rodín.
Táto skúsenosť sa do slovenských peňaženiek zapísala hlbšie než ktorákoľvek reklama na výnos.
Zmenil sa aj samotný investor. Podľa 365.invest mal ten typický v 90. rokoch nad 50 rokov, dnes má necelých 40. K nehnuteľnostiam pridal termínované vklady, dôchodkové fondy a akciové, dlhopisové či realitné fondy.
„Slovák chce predovšetkým rozumieť tomu, kam peniaze vkladá,” hovorí Radko Rozum z 365.invest.
Kde majú Slováci peniaze 37 rokov od Nežnej revolúcie
Čísla hovoria jasne. Podľa Eurostatu žilo v roku 2024 vo vlastnom bývaní 68 % obyvateľov Únie. Na Slovensku to bolo 93 %, viac malo len Rumunsko.
Národná banka Slovenska v Správe o finančnej stabilite z mája 2026 uvádza, že aktívne investuje len 11 % domácností. Vo fondoch, akciách, dlhopisoch a kryptoaktívach majú 23,5 miliardy eur. Na účtoch a v hotovosti držia 53,4 miliardy eur.
Na každé euro v investíciách pripadá 2,27 eura, ktoré leží v banke alebo doma. Nedávno sme rozobrali aj to, prečo investuje už 74 % Slovákov, no väčšina tým myslí sporiaci účet.
ETF aj kryptomeny teda máme na dosah. Väčšina úspor sa k nim nikdy nedostane. Koľko taká opatrnosť stojí, ukazuje prepočet, čo by za rok spravilo 10 000 eur v akciách a čo na účte.
Realitný fond namiesto bytu? Má to háčik
Investičný byt je zrozumiteľný, no drahý. Vyžaduje vysoký vstupný kapitál alebo úver a ten opäť zdražuje. K tomu nájomníci a opravy.
Aj preto rastú realitné fondy. Podľa údajov NBS v nich bolo k 30. júnu 2026 rekordných 3 424,8 milióna eur, teda 24 % majetku všetkých podielových fondov na Slovensku.
365.invest tvrdí, že Slováci do nich investujú trikrát častejšie ako zvyšok Európy.
Háčik? Realitný fond nie je vkladná knižka. Výnos nie je zaručený, hodnota môže klesnúť a k peniazom sa nemusíte dostať tak rýchlo ako pri akciách.
Náš názor: Tehla nie je finančný plán
Slovenská láska k nehnuteľnostiam je pochopiteľná. Vyrástla zo sklamania, nie z hlúposti.
Lenže byt, v ktorom bývate, vám dôchodok nezaplatí. A jeden druh majetku je stále jedno riziko. Prečo Slováci nechávajú inflácii zožrať až 43 % úspor, kým Európa investuje, je druhá strana tej istej mince.
Po 37 rokoch slobody máme možnosti, o akých sa našim rodičom ani nesnívalo. Chýba už len odvaha využiť viac než jednu z nich.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Koľko Slovákov dnes naozaj investuje?
Podľa Národnej banky Slovenska aktívne investuje len 11 % domácností. Ide o fondy a priamy nákup akcií, dlhopisov či kryptoaktív. Dôchodkové sporenie sa do tohto čísla neráta.
- Je realitný fond bezpečnejší ako investičný byt?
Je to iné riziko, nie nulové. Fond rozloží peniaze do viacerých nehnuteľností a dá sa začať s malou sumou. Výnos však nie je zaručený a výber peňazí môže trvať dlhšie.
- Prečo Slováci tak veria nehnuteľnostiam?
Dôvodom je história. Po roku 1989 mnohí prišli o úspory v nebankových spoločnostiach, kým byt alebo dom si hodnotu udržal. Vo vlastnom bývaní dnes žije 93 % ľudí na Slovensku.


























