- Guvernér NBS Peter Kažimír v pondelok poslal drsný odkaz.
- Pauza ECB podľa neho neznamená, že boj s infláciou je vyhraný.
- Pre ľudí s úvermi to môže znamenať ďalšie zdražovanie.
NBS posiela jeden z najostrejších signálov za posledné mesiace. Guvernér Peter Kažimír v pondelňajšom komentári píše, že otázkou už nie je, či Európska centrálna banka znova zdvihne úroky. Otázkou je, koľko ďalších zvýšení bude treba.
Prichádza to len pár dní po tom, čo ECB sadzby ponechala bez zmeny. Kto si myslel, že zdražovanie peňazí sa skončilo, sa mohol mýliť.
NBS: Energetický šok neustupuje
Guvernér nevidí žiadne náznaky, že by tlak z energií slabol. Energie sú takmer o pätinu drahšie ako pred rokom. Firmy platia viac a slabšie euro voči doláru zdražuje dovoz. K tomu sa pridávajú mierne rastúce ceny potravín.
NBS varuje pred drahými energiami. Zdroj: shutterstock.com/Wolfilser
Kažimír už v septembri varoval, že drahý plyn a elektrina potiahnu nahor aj potraviny. Teraz ide ešte ďalej.
Upokojuje ho len jedno. Mzdy sa nenaháňajú s cenami tak ako v rokoch 2021 a 2022. Hovoriť o víťazstve by však podľa neho bolo unáhlené.
Inflácia 3,8 % a dve zvýšenia úrokov
Čísla mu dávajú za pravdu. Podľa Eurostatu vyskočila inflácia v eurozóne v septembri na 3,8 % z augustových 3,2 %. Pred rokom bola len 2,2 %.
ECB tento rok zdvihla sadzby už dvakrát. Po druhom zvýšení v septembri je depozitná sadzba na 2,50 %. Viac o tom, prečo ECB po troch rokoch obrátila kurz.
Na zasadnutí 29. októbra banka sadzby nemenila. Zároveň však priznala, že ceny energií ďalej rastú a riziko vyššej inflácie trvá.
Slovensko je zatiaľ na tom lepšie. Harmonizovaná inflácia bola u nás v septembri podľa rýchleho odhadu ŠÚ SR 3,1 %.
Prečo NBS nechce čakať na istotu
Kažimír vysvetľuje, že inflácia neudrie všade naraz. Tlak sa hromadí potichu, dlho predtým, než ho uvidíme na cenovkách. Ak by centrálni bankári čakali na stopercentnú istotu, mohli by konať neskoro.
Trhy podľa neho možno stále podceňujú, čo bude treba urobiť. Rozhodovať sa bude v decembri, keď ECB dostane nové prognózy.
Jeho pointu zhŕňajú dve vety:
„Trpezlivosť má v menovej politike svoje miesto. Váhanie má však svoju cenu.”
Čo to znamená pre hypotéky a úspory
ECB sama vysvetľuje, že keď mení svoje sadzby, banky zvyčajne podobne menia úroky na úveroch aj vkladoch. Ďalšie zvýšenie by preto mohlo predražiť nové hypotéky a refinancovanie. Ako sa júnové zvýšenie môže prejaviť na splátkach Slovákov, sme už rozoberali.
NBS upozorňuje na rast cien hypoték. Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis/Maryna Pleshkun
Druhá strana mince sú úspory. Vyššie sadzby môžu priniesť lepšie úroky na vkladoch. Ak však banka platí menej, ako je inflácia, peniaze na účte reálne strácajú hodnotu. Čo s úsporami urobiť ešte pred Vianocami, nájdete v samostatnom článku.
Náš pohľad
Takto otvorene hovorí centrálny bankár vtedy, keď chce pripraviť ľudí aj trhy na to, čo príde. Kažimír nič nesľubuje, ale smer naznačuje jasne. Kto má fixáciu hypotéky končiacu v najbližších mesiacoch, mal by začať porovnávať ponuky už teraz, nie až po decembrovom rozhodnutí.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Zvýši ECB úroky už v decembri?
Nie je to isté. ECB sa vopred nezaväzuje k žiadnej ceste sadzieb a rozhoduje zasadnutie po zasadnutí. Guvernér Kažimír označil december, keď budú k dispozícii nové prognózy, za čas rozhodnúť, čo ďalej.
- Aké sú teraz úrokové sadzby ECB?
Depozitná sadzba je 2,50 %, sadzba hlavných refinančných operácií 2,65 % a jednodňových refinančných operácií 2,90 %. Platia od 16. septembra 2026 a ECB ich 29. októbra nezmenila.
- Prečo je inflácia na Slovensku nižšia ako v eurozóne?
V septembri bola harmonizovaná inflácia na Slovensku 3,1 %, v eurozóne 3,8 %. Podľa rýchleho odhadu ŠÚ SR boli u nás potraviny, alkohol a tabak medziročne lacnejšie o 2,2 %, hoci energie zdraželi o 13,8 %.
