- Európska centrálna banka po troch rokoch opäť zvyšuje základné sadzby, pričom v roku 2026 prebehli už dve zvýšenia po 25 bázických bodov.
- Hlavný dôvod predstavuje obnovený inflačný tlak, ktorý vyvolal najmä vojenský konflikt medzi USA a Iránom na Blízkom východe.
- Zvýšenie sadzieb sa priamo prejavuje na hypotékach, kde najnižšie ponuky na trhu stúpli z pôvodných 3,2 % na približne 3,6 %.
Úroková sadzba v eurozóne po troch rokoch opäť stúpa, čím Európska centrálna banka reaguje na nové inflačné riziká v globálnej ekonomike. Po júnovom zvýšení prišlo ďalšie v septembri, opäť o 25 bázických bodov. Rada guvernérov tak nastavila základnú refinancujúcu sadzbu na úroveň 2,65 %, kým depozitná sadzba dosiahla presne 2,5 %.
Návrat k sprísňovaniu menovej politiky po 3 rokoch
Súčasné kroky Európskej centrálnej banky predstavujú zásadný obrat v doterajšom vývoji. Zvýšenie v júni roku 2026 znamenalo prvý nárast od septembra 2023. Počas celého roka 2024 a v prvej polovici roku 2025 banka sadzby postupne znižovala. Následne od druhej polovice roku 2025 až do mája roku 2026 držala hlavnú sadzbu v stave stagnácie na úrovni 2,15 %.
Tento obdobie relatívneho pokoja sa však definitívne skončilo. Letné a jesenné zasadnutie priniesli jednoznačný signál, že éra lacnejších peňazí opäť naráža na nekompromisné ekonomické reality. Zvýšenie na hodnotu 2,65 % potvrdzuje odhodlanie centrálnych bankárov držať rast cien pod kontrolou.
Úroková sadzba ECB stúpa. Zdroj: tradingeconomics.com
Obnovenie rastu úrokov prekvapilo časť finančného trhu, no ekonomické ukazovatele tento krok jasne odôvodňujú. Finančné inštitúcie sa museli okamžite prispôsobiť novej situácii a upraviť svoje vlastné úrokové stratégie. Bankový sektor okamžite preniesol vyššie náklady na základný kapitál do svojich produktov, čo pocítili predovšetkým klienti žiadosťami o nové úvery.
TIP Porazte infláciu s XTB pomocou ETF s 0 % poplatkom.
Vojna na Blízkom východe a obnovený tlak na infláciu
Hlavný spúšťač nového kola sprísňovania menovej politiky predstavuje geopolitické napätie. Vojenský konflikt medzi USA a Iránom zásadným spôsobom destabilizoval svetové trhy s energiami a komoditami. Tento vojnový stav prináša dodatočné nákladové tlaky, ktoré následne tlačia spotrebiteľské ceny nahor.
Európska centrálna banka reaguje na riziko, že inflácia zostane nad cieľovou hodnotou 2 % dlhšie obdobie. Banka síce ponechala svoju prognózu inflácie na rok 2026 na úrovni 3,0 %, avšak zvýšila odhady na nasledujúce obdobia. Na rok 2027 očakáva infláciu na úrovni 2,5 % a na rok 2028 na úrovni 2,1 %.
Zároveň však ekonomika eurozóny ukazuje väčšiu odolnosť, než odborníci pôvodne čakali. Odhad hospodárskeho rastu na rok 2026 stúpol na 0,9 % a na rok 2027 na 1,4 %. Prezidentka banky Christine Lagardeová na tlačovej konferencii zdôraznila, že riziká pre hospodársky rast smerujú nadol, zatiaľ čo inflačné riziká naopak rastú nahor.
Drahšie hypotéky pre bežných ľudí
Vyššie sadzby centrálnej banky dopadajú v prvej línii na komerčné banky a ich klientov. Najvýraznejší dopad vidíme na trhu s nehnuteľnosťami. Kým začiatkom roka 2026 ponúkali najštedrejšie komerčné banky úvery na bývanie so sadzbou okolo 3,2 %, dnes je situácia úplne iná.
Aktuálne najnižšia ponuka, ktorú banky na trhu bývania poskytujú, dosahuje približne 3,6 %. Zvýšenie o 0,4 % bodu znamená pre bežnú domácnosť nárast mesačnej splátky o desiatky eur. Pri stotisícovej hypotéke s dlhou splatnosťou to predstavuje citeľný zásah do rodinného rozpočtu.
Hypotéka na byt za 240 000 eur. Zdroj: financnykompas.sk
Okrem hypoték zdražujú aj spotrebné úvery a firemné financovanie. Rodiny musia vyčleniť väčšiu časť svojich príjmov na obsluhu dlhov, čo následne znižuje ich schopnosť utrácať za iné tovary a služby. Tento mechanizmus má spomaliť celkovú spotrebu v ekonomike a tým zastaviť zdražovanie tovarov v obchodoch.
Očakávania pred októbrovým zasadnutím ECB
Aktivita centrálnej banky s týmito dvoma krokmi nemusí skončiť. Najbližšie kľúčové zasadnutie plánuje Rada guvernérov na 28. októbra roku 2026. Analytici a finančné trhy už teraz špekulujú, či príde ďalšie zvýšenie základných sadzieb.
Vzhľadom na pretrvávajúce geopolitické riziká a vysoké ceny energií zostáva možnosť ďalšieho posunu nahor veľmi reálna. Správanie banky bude závisieť najmä od čerstvých čísel o inflácii a hospodárskom raste. Christine Lagardeová opakovane potvrdila, že orgány banky rozhodujú striktne zo zasadnutia na zasadnutie.
Pre bežných ľudí aj investorov z toho vyplýva jasný záver. Obdobie lacných úverov sa nateraz nevracia a rozpočty musia počítať s vyššími úrokovými nákladmi aj v nasledujúcich mesiacoch.
