- Európska centrálna banka opäť zdvihla úrokové sadzby.
- Guvernér NBS Peter Kažimír tvrdí, že žiadne prekvapenie sa nekonalo.
- Pred jednou vecou však varuje veľmi zreteľne.
Zdražovanie potravín, ktoré Slovákom v posledných mesiacoch dopriavalo oddych, sa má podľa guvernéra Národnej banky Slovenska opäť rozbehnúť. Peter Kažimír to napísal v komentári s názvom Prekvapenia sa nekonajú, ktorým reagoval na posledné rozhodnutie Rady guvernérov ECB.
Jeho odkaz je nepríjemne jednoduchý: drahé energie sa v cenách jedla zatiaľ naplno neprejavili, ale to nevydrží večne.
Sadzby išli hore, prekvapenie sa nekonalo
Rada guvernérov ECB zvýšila 10. septembra tri kľúčové sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. Depozitná sadzba tak od 16. septembra stúpla na 2,50 %, hlavná refinančná na 2,65 % a sadzba pre jednodňové úvery na 2,90 %. Bolo to už druhé zvýšenie v tomto roku.
Pre bežného človeka to znamená, že peniaze v eurozóne opäť mierne zdraželi. Vyššie sadzby sa časom prelievajú do hypoték, spotrebných úverov aj do úrokov na sporiacich účtoch, no nie automaticky.
Kažimír tento krok obhajuje ako primeranú reakciu na prostredie plnej neistoty. Zároveň odmieta, aby si niekto otvorené dvere pri ďalšom rozhodovaní mýlil s váhavosťou. Podľa neho ide o flexibilitu, nie o slabosť.
Zdražovanie sa presúva z pumpy do obchodu
Najdôležitejšia veta guvernérovho komentára sa ale netýka sadzieb. Týka sa nákupného košíka.
„Dá sa tiež očakávať, že sa zrýchli rast cien potravín,” napísal Kažimír s tým, že práve tento vývoj je pre inflačné očakávania ľudí mimoriadne dôležitý.
Pozornosť pritom podľa neho presúva od cien ropy a pohonných látok smerom k plynu a elektrine.
Čísla mu dávajú za pravdu. Podľa vyjadrení prezidentky ECB Christine Lagardovej na tlačovej konferencii vyskočila inflácia v eurozóne v auguste na 3,3 % z júlových 2,9 %.
Energie zdraželi medziročne až o 14,3 %, kým potraviny len o 1,2 %. Ten rozdiel je dočasný. Lagardová priamo priznala, že ECB počíta vo svojich prognózach s vyššími cenami potravín, pretože dlhotrvajúci energetický šok si cestu do jedla nakoniec nájde.
Zdražovanie na Slovensku zatiaľ brzdia lacnejšie potraviny
Slovensko je dnes v podobnej situácii. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla inflácia v júli 3,3 %, čo bolo najmenej od začiatku roka 2025. Ceny potravín pritom klesli medziročne o 2,6 %. Zlacneli ovocie, zelenina, mlieko aj mäso.
Rovnicu však drží hore niečo iné. Bývanie s energiami zdraželo medziročne o 7,4 % a samotná energia na vykurovanie a chladenie až o 28 %. Práve to je ten tlak, o ktorom Kažimír hovorí.
Ak sa drahý plyn a elektrina premietnu do nákladov výrobcov, obchodov a dopravcov, koniec lacnejších potravín je otázkou mesiacov, nie rokov.
Ako veľmi sa to prejaví pri pokladni, si môžete porovnať aj v našom článku o tom, koľko si kúpite za 100 eur na Slovensku a v Poľsku.
Čo z toho vyplýva pre domácnosti
Kažimír priznáva, že spoľahlivé prognózy sú dnes takmer nemožné. Geopolitika, trhy s energiami aj počasie menia situáciu zo dňa na deň. ECB preto nesľubuje žiadnu cestu sadzieb dopredu a rozhoduje sa zasadnutie po zasadnutí.
Pre domácnosti z toho plynie praktický záver. Splátky nových úverov budú pravdepodobne vyššie, zásoba lacnejších potravín sa míňa a najväčšia neznáma sa volá zima. Ak bude studená a zásobníky plynu prázdne, účet za ňu nezaplatíme len pri kúrení, ale aj pri pulte s chlebom.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Kedy sa zdražovanie potravín reálne prejaví?
Presný dátum nikto nepovie. ECB však vo svojich projekciách už s vyššími cenami potravín počíta a očakáva, že drahé energie sa do nich premietnu postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov.
- Ako ma ovplyvní zvýšenie sadzieb ECB?
Najviac to pocítia ľudia, ktorí si berú novú hypotéku alebo im končí fixácia. Vyššie sadzby zároveň zvyšujú úroky na termínovaných vkladoch, takže sporitelia môžu čiastočne získať.
- Bude inflácia klesať?
Podľa prognóz ECB má celková inflácia v eurozóne dosiahnuť v priemere 3,0 % v roku 2026, 2,5 % v roku 2027 a 2,1 % v roku 2028. K cieľu 2 % sa teda má vracať postupne, nie skokovo.



























