- Tisíce invalidných dôchodcov zarábajú viac ako priemerný Slovák.
- Štátni analytici navrhujú, aby o časť dávok prišli.
- Vysvetľujeme, koho by sa zmena dotkla a koľko by ľudia reálne stratili.
Dôchodok pre invalidov mal byť záchrannou sieťou pre ľudí, ktorým zdravie nedovolí naplno pracovať. Najnovšie čísla však ukazujú prekvapivý obraz. Časť poberateľov zarába popri dávke viac, ako je priemerná mzda na Slovensku. A štátni analytici sa pýtajú, či im má štát naďalej vyplácať plnú sumu.
Podľa diskusnej štúdie Útvaru hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR poberá invalidný dôchodok približne 250 tisíc ľudí a asi 100 tisíc z nich zároveň pracuje.
Samotná práca nie je problém. Pri čiastočne invalidných dôchodcoch ju analytici považujú za prirodzenú a žiaducu, do zamestnania chodí každý druhý z nich. Zarážajúce sú však extrémy.
Viac ako 4 tisíc plne invalidných a takmer 20 tisíc čiastočne invalidných dôchodcov zarába mesačne viac ako 1 620 eur, teda nad úrovňou priemernej mzdy. Ich dávky stoja štát približne 140 miliónov eur ročne.
Prečo chce štát dôchodok krátiť
Celé to súvisí s hľadaním úspor. Práceneschopnosť a invalidita stoja Slovensko takmer 2 miliardy eur ročne a analytici v nich vidia priestor na úsporu 140 až 217 miliónov eur.
Kľúčový je pritom samotný zmysel dávky. Zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že invalidný dôchodok má nahrádzať príjem, o ktorý človek prišiel pre chorobu. Zákon hovorí:
„Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.”
Ak však niekto zarába viac ako pred priznaním invalidity, žiadna strata príjmu v praxi nenastala.
Štát sprísňuje kontroly dávok. Zdroj: shutterstock.com/EricBery
Koľko by z dôchodku reálne ubudlo
Dobrá správa pre poberateľov znie, že návrh nepočíta s plošným škrtaním. Krátenie by sa týkalo len ľudí, ktorých celkový príjem výrazne presiahne referenčnú úroveň, teda zjednodušene ich zárobok pred priznaním invalidity.
Zrážka by predstavovala 10 percent z prírastku príjmu nad túto hranicu, nie z celej výšky dôchodku. Kto teda zarába primerane alebo nepracuje vôbec, nestratil by ani cent.
Slovensko je dnes v Európe skôr výnimkou. Ako ukazuje porovnávacia databáza sociálnych systémov EÚ MISSOC, väčšina krajín súbeh dávky a vysokého zárobku nejako obmedzuje. V Poľsku prichádzajú invalidní dôchodcovia so zárobkom nad 130 percent priemernej mzdy o celú dávku, Nemecko zase sleduje predchádzajúci príjem poistenca.
Sociálna poisťovňa odvody a dávky. Zdroj: shutterstock.com/Alfonso Vennari
Zákon zatiaľ neexistuje, invalidní penzisti sa ešte o dôchodok báť nemusia
Dôležité je povedať, že zatiaľ ide len o návrh analytikov, nie o schválený zákon. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa namiesto systémového krátenia sústreďuje na kontrolu podozrivých prípadov a minister Erik Tomáš odkázal, že poctiví invalidní dôchodcovia sa nemajú čoho obávať.
O tom, či sa z návrhu stane realita, rozhodne až politická vôľa vlády a parlamentu.
Téma však zo stola len tak nezmizne. Podľa údajov Eurostatu poberá na Slovensku starobný alebo invalidný dôchodok až 55 percent ľudí vo veku 50 až 74 rokov, kým priemer EÚ je 45 percent. Tlak na verejné financie rastie a diskusia o tom, komu má sociálny systém pomáhať prednostne, sa Slovensku nevyhne.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Môžem popri invalidnom dôchodku pracovať?
Áno. Zákon prácu popri invalidnom dôchodku nijako neobmedzuje a zárobok samotný dávku neznižuje. Sociálna poisťovňa však môže dôchodok prehodnotiť, ak sa výrazne zlepší váš zdravotný stav.
- Komu by sa dôchodok podľa návrhu krátil?
Len poberateľom, ktorých celkový príjem presiahne referenčnú úroveň odvodenú od zárobku pred priznaním invalidity. Zrážka by bola 10 percent z prírastku nad túto hranicu, nie z celého dôchodku.
- Kedy môže zmena začať platiť?
Zatiaľ neexistuje žiadny návrh zákona. Ide o odporúčanie analytikov ministerstva financií, ktoré by musela schváliť vláda a parlament, takže najskôr by mohlo ísť o rok 2027.
