- Mier medzi USA a Iránom priniesol úľavu na trhoch.
- No za pokojnou hladinou sa skrýva nepríjemná pravda.
- Lacná energia, na akú sme boli zvyknutí, sa tak skoro nevráti.
Ceny ropy sa po oznámení dohody medzi USA a Iránom prepadli. Svet si vydýchol. Médiá hlásali koniec krízy. Lenže realita je tvrdšia. Ani historicky bezprecedentný zásah s 400 miliónmi barelov nestačil. A teraz, keď zásoby sú na dne, čaká nás zdĺhavá cesta späť, ako upozorňuje Národná banka Slovenska.
Ceny ropy: Od 120 dolárov dole, ale nie dosť
Keď USA a Izrael 28. februára 2026 zaútočili na Irán, ceny ropy vyskočili na takmer 120 dolárov za barel. Irán uzavrel Hormuzský prieliv, ktorým bežne prechádza asi 20 percent svetovej ropy a zemného plynu. Globálny trh s energiami zamrzol.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) zareagovala najväčšou intervenciou vo svojej histórii. 32 členských krajín sa jednomyseľne dohodlo uvoľniť zo strategických zásob 400 miliónov barelov ropy, viac ako dvojnásobok toho, čo svet uvoľnil po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Riaditeľ IEA Fatih Birol vtedy vyhlásil:
„Výzvy ropného trhu, ktorým čelíme, sú bezprecedentného rozsahu.“
Pomohlo to? Čiastočne. Ceny klesli. No hneď po oznámení IEA vzrástli o viac ako 17 percent, pretože trhy pochopili jeden kľúčový fakt. 400 miliónov barelov pokryje svetu zásobu na len 9 až 10 dní.
Ropa a jej cena v geopolitike. Zdroj: shutterstock.com/Westlight
Mier prišiel, ale ceny ropy zostávajú vysoko
V júni 2026 dohoda medzi USA a Iránom priniesla úľavu. Cena ropy klesla pod 80 dolárov za barel, čo je dokonca menej, ako predpokladal optimistický scenár Európskej centrálnej banky (ECB). Koncom júna sa cena pohybuje okolo 69 dolárov, najnižšie od februára, ako uvádza Traidingeconomics.
Lenže návrat k predvojnovým cenám? To je iná vec.
Podľa júnovej správy IEA globálna ťažba ropy v máji klesla na 94,5 milióna barelov denne, čo je o 13,6 milióna barelov menej ako pred konfliktom. Ťažba sa síce pomaly obnovuje, no komplikácie pretrvávajú:
- treba odminovat námorné trasy,
- opraviť poškodené zariadenia,
- znovu naštartovať logistiku.
V prípade zemného plynu, kde boli poškodené technologické zariadenia, môže návrat k normálu trvať aj niekoľko rokov.
Zásoby na dne: Prečo ceny ropy nepôjdu rýchlo nadol
Tu je jadro problému. Štátne zásoby krajín OECD klesli na najnižšiu úroveň od decembra 1990. Strategické zásoby USA, z ktorých bolo uvoľnených 172 miliónov barelov, si teraz treba doplniť. A nie len USA. Väčšina krajín, ktoré zásoby uvoľnili, bude musieť nakupovať ropu späť na trhu, čím vytvoria dodatočný dopyt práve vtedy, keď sa ponuka pomaly obnovuje.
K tomu treba pripočítať vyšší dôraz na energetickú bezpečnosť. Krajiny závislé od dovozu budú budovať väčšie rezervné kapacity. Stalo sa tak aj po predchádzajúcich krízach. Po ropnom šoku v 70. rokoch vznikla samotná IEA, po roku 2022 vznikol európsky plán REPowerEU. Tentokrát to nebude inak.
Výsledok: dopyt po rope zostane zvýšený dlhšie, ako by sme chceli.
ECB zasiahla, ale ešte nekončí
Na tieto riziká reagovala aj Európska centrálna banka. V júni 2026 zvýšila úrokové sadzby na 2,25 percenta, prvýkrát od jesene 2023.
ECB zvyšuje úrokové sadzby. Zdroj: shutterstock.com/sommart sombutwanitkul/Alexandros Michailidis
Rozhodujúce nebolo len zdraženie energií, ale signál, že cenové tlaky sa začali prenášať do širšej ekonomiky. V máji vzrástla jadrová inflácia, zrýchlil sa rast cien leteniek, ubytovania aj priemyselného tovaru. ECB nechcela čakať, kým sa vyššie náklady premietnu do miezd.
Či bude ECB pokračovať v zvyšovaní sadzieb, závisí od ďalších dát. Zásoby sú vyčerpané, obnova produkcie potrvá mesiace a geopolitické riziká nezmizli zo dňa na deň.
Ceny ropy teda klesnú. Ale lacná energia, na akú sme boli zvyknutí pred februárom 2026, sa tak skoro nevráti.
