- Last minute dovolenka láka výhodnou cenou a odletom o pár dní.
- Zákonník práce však s balením kufrov zo dňa na deň príliš nepočíta.
- Zistite, kedy vám šéf môže povedať nie a na čo máte nárok, ak vás odvolá priamo z pláže.
Last minute dovolenka vyzerá lákavo. Výhodná cena, odlet o pár dní, žiadne dlhé plánovanie. Realita slovenského pracovného práva s ňou však nepočíta.
Do začiatku letných prázdnin zostáva už len necelý týždeň, čo pre mnohé slovenské domácnosti znamená štart dovolenkovej sezóny. Viacerí zamestnanci aj tento rok vsadia na taktiku „last minute” a čakajú na najvýhodnejšie ponuky cestovných kancelárií s odletom do pár dní.
Loading ...Last minute dovolenka nie je v súlade so zákonníkom práce
Práve tu však môžu naraziť na realitu Zákonníka práce. Ten totiž s balením kufrov zo dňa na deň príliš nepočíta. Naopak, čerpanie dovolenky by sa malo oznamovať a plánovať s dostatočným predstihom, spravidla najmenej 14 dní vopred. Tento čas sa môže skrátiť iba vtedy, ak s tým zamestnávateľ súhlasí, ako uvádza Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Zákonník práce vytvára rámec, ktorý chráni zamestnanca aj zamestnávateľa. V praxi však najlepšie fungujú firmy, ktoré dokážu pri plánovaní dovoleniek zohľadniť potreby oboch strán.
Zamestnanci dnes vnímajú flexibilitu a dôveru ako dôležitú súčasť pracovného prostredia,” vysvetľuje Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred.
Faktom je, že čerpanie dovolenky určuje podľa zákona zamestnávateľ. Samozrejme, po prerokovaní so zamestnancom a s prihliadnutím na jeho oprávnené záujmy. Ak by však náhly odchod na dovolenku ohrozil chod firmy, jej vedenie má právo povedať nie.
V praxi sa väčšina zamestnávateľov snaží o flexibilitu a pokiaľ to situácia umožňuje, vychádzajú svojim ľuďom v ústrety aj pri neplánovanom voľne. Striktné rozkazovanie bez ohľadu na potreby ľudí by totiž bolo podľa Bachratej cestou do pekla.
„Môže to viesť k frustrácii, vyhoreniu či vyššej fluktuácii. Firmy, ktoré dokážu viesť otvorený dialóg a hľadať kompromisy, získavajú motivovanejších a spokojnejších zamestnancov,” tvrdí.
Dvojtýždňová lehota platí aj opačne, teda v situácii, kedy povinné čerpanie dovolenky nariaďuje zamestnávateľ. Aj táto lehota sa môže skrátiť, ale len vtedy, ak s tým zamestnanec súhlasí.
V praxi sa s tým ľudia najčastejšie stretávajú počas celozávodných dovoleniek, keď firma na určitý čas obmedzí alebo úplne preruší prevádzku. Typickým príkladom sú letné odstávky výrobných podnikov alebo obdobie medzi vianočnými sviatkami a Novým rokom. Aj v takýchto prípadoch však musí zamestnávateľ dodržať zákonné pravidlá a oznámiť čerpanie dovolenky v dostatočnom predstihu.
Dovolenka v roku 2026. Zdroj: shutterstock.com/Pla2na
Môže vás zamestnávateľ stiahnuť z pláže?
Podľa Bachratej treba počítať aj so zákonnou možnosťou, kedy zamestnávateľ pracovníka z už prebiehajúcej dovolenky stiahne.
Dôvodom môže byť nepredvídateľná kríza, napríklad havária vo výrobe, výpadok kľúčových technológií alebo neočakávaný kolaps tímu. Zákon však v tomto prípade drží stranu zamestnancovi. Ak mu firma dovolenku zruší, musí mu preplatiť všetky preukázateľné náklady, ako storno poplatky, prepadnuté letenky či ubytovanie.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Musím nahlasovať dovolenku 14 dní vopred?
Áno, Zákonník práce stanovuje 14-dňovú lehotu ako štandard. Môže byť kratšia, ale len ak s tým zamestnávateľ súhlasí. Ústna dohoda nestačí, vždy si žiadajte písomné potvrdenie.
- Môže mi šéf zakázať last minute dovolenku?
Áno, môže. Zamestnávateľ má právo odmietnuť dovolenku, ak by jej čerpanie ohrozilo chod firmy. Nie je povinný vám vyhovieť, aj keď máte nevyčerpané dni. Vždy sa preto radšej dopredu dohodnite.
- Čo ak ma zavolajú späť z dovolenky?
Zamestnávateľ vás môže odvolať z dovolenky z vážnych dôvodov. Je však povinný preplatiť všetky preukázateľné náklady, ktoré vám tým vznikli, vrátane storno poplatkov, leteniek aj ubytovania. Uchovajte si preto všetky doklady o zaplatení.
