- Zlato prekonalo americké dlhopisy.
- Svet pochopil, že peniaze v cudzej banke nemusia byť vaše.
- Finančná vojna už začala, len o nej nikto nahlas nehovorí.
Zlato prestalo byť len lesklým kovom v trezoroch. Stalo sa tichou zbraňou v najväčšej geopolitickej hre súčasnosti. Krajiny ho nakupujú v rekordnom množstve, nosia ho domov a skrývajú do vlastných rezerv. A centrálne banky celého sveta presne vedia prečo to robia. Nechcu byť závislé od dolára.
Sankcie vystrašili celý svet
Bol to štvrtok ráno, 24. februára 2022. Ruské tanky prekročili ukrajinskú hranicu. Západ odpovedal niečím, čo svet ešte v takej miere nezažil. Zmrazil zhruba 300 miliárd dolárov ruských devízových rezerv uložených v zahraničných bankách.
Bol to finančný šok. Ale nie len pre Rusko. Pre každú krajinu na svete.
Vyplynulo z toho, že peniaze uložené v cudzej banke vám nemusia zostať. Rezervy v dolároch, eurách, britských librách, všetky môžu byť zo dňa na deň nedostupné. Zlato uložené vo vlastnej krajine, to je iná vec. To vám nikto nezmrazí.
A tak centrálne banky začali konať.
Zlato údajne porastie aj naďalej. Zdroj: shutterstock.com/e-crow
Rekord za rekordom: Čísla, ktoré hovoria za všetko
Podľa údajov World Gold Council centrálne banky nakupujú zlato tempom, aké svet nevidel od čias Bretton Woods, teda od 70. rokov minulého storočia.
Za posledné štyri roky nakupovali v priemere 1 000 ton ročne, čo je dvojnásobok priemeru predchádzajúcej dekády. Samotný rok 2024 priniesol rekordných 1 092 ton. Aj rok 2025 so svojimi 863 tonami výrazne prekročil dlhodobý priemer rokov 2010 až 2021, ktorý bol 473 ton.
Len v prvom štvrťroku 2026 centrálne banky nakúpili čistých 244 ton zlata, čo je opäť nad päťročným priemerom.
A čo je ešte zarážajúcejšie? Výskum Európskej centrálnej banky ukazuje, že zlaté rezervy centrálnych bánk (27 % celkových rezerv) po prvý raz prekonali podiel amerických štátnych dlhopisov (22 %). Ešte pred niekoľkými rokmi by to bol nemysliteľný obrat.
Zlato: Aktívum, ktoré nikto nemôže zmraziť
Prečo práve zlato? Odpoveď je jednoduchá. Dolár, euro, jüan, to sú pohľadávky voči niekomu inému. Voči štátu, banke, systému. Ten systém vás môže vylúčiť. Zlato je jediné rezervné aktívum, ktoré nie je zároveň dlhom niekoho iného. Nedá sa hacknúť, zmraziť ani sankcionovať.
Práve preto sa v poslednom prieskume World Gold Council, do ktorého sa zapojilo 76 centrálnych bánk z celého sveta, ukázalo niečo pozoruhodné. Až 89 % respondentov očakáva, že globálne zlaté rezervy budú v najbližších 12 mesiacoch narastať. A rekordných 45 % z nich plánuje pridať zlato aj do vlastných rezerv.
Šéf oddelenia centrálnych bánk vo World Gold Council Shaokai Fan to sformuloval veľmi výstižne:
„Čoraz menej centrálnych bánk vníma zlato ako pozostatok histórie. Čoraz viac ho považuje za aktívnu, strategickú investíciu v prostredí definovanom geopolitickou neistotou.”
Krajiny si odnášajú zlato domov
Ale nestačí zlato nakúpiť. Treba ho mať fyzicky u seba. Podľa toho istého prieskumu až 9 % centrálnych bánk v uplynulom roku presunulo časť svojho zlata do domácich trezorov, vlani to bolo len 5 %. Ďalších 10 % diverzifikovalo zahraničné miesta uloženia, oproti 2 % rok predtým.
Čo za tým stojí? Obavy zo sankcií alebo z možných zmien v medzinárodnom menovom systéme uviedlo ako dôvod svojich nákupov 37 % centrálnych bánk rozvíjajúcich sa ekonomík. Krajiny si jednoducho prestávajú veriť navzájom.
Popri tom 74 % opýtaných centrálnych bankárov očakáva, že podiel dolára v globálnych rezervách sa v nasledujúcich piatich rokoch zníži. Namiesto toho porastú práve zlaté rezervy.
Zlato a striebro v roku 2026. Zdroj: shutterstock.com/Thichaa
Kto nakupuje zlato a kto predáva?
Najväčší kupci sú rozvíjajúce sa ekonomiky. Čína, India a Turecko od konca roku 2021 spoločne nakúpili viac ako 600 ton.
Poľsko sa stalo najväčším európskym kupcom, od roku 2018 pridalo do svojich rezerv vyše 200 ton a smeruje k cieľu 700 ton.
Na druhej strane predáva Rusko. A to paradoxne preto, že potrebuje hotovosť na financovanie vojny. Zlato je totiž jedno z mála aktív, ktoré môže predať napriek sankciám. Turecko predáva z domácich dôvodov: snaží sa stabilizovať liru.
Lekcia z histórie, ktorú si nikto nedovolí zabudnúť
Pamätáte si na „Brownovo dno“? Britský minister financií Gordon Brown predal v rokoch 1999 až 2002 až 395 ton britského zlata za priemernú cenu 275 dolárov za uncu, vtedajšie 20-ročné minimum.
Dnes by toto zlato malo hodnotu vyše 55 miliárd dolárov. Centrálni bankári si z toho vzali ponaučenie. A teraz robia presný opak.
Čo to znamená?
Keď Brookingsova inštitúcia sumarizuje, že zlato tvorí zhruba štvrtinu globálnych rezerv a toto číslo rastie, nie je to len štatistika. Je to signál, že inštitúcie, ktoré spravujú úspory celých národov, prestávajú veriť, že svet zostane rovnaký ako včera.
Zlato nekupujú zo sentimentu. Kupujú ho, pretože sa pripravujú na možnosť globálnej finančnej vojny.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Môže bežný človek investovať do zlata rovnako ako centrálne banky?
Centrálne banky nakupujú fyzické zlato v stovkách ton. Bežný investor má dostupnejšie možnosti: fyzické zlaté mince alebo tehličky, zlaté ETF fondy obchodované na burze, alebo akcie ťažobných spoločností.
- Čo by sa stalo, keby dolár skutočne stratil status svetovej rezervnej meny?
Bol by to historický zlom. Spojené štáty by prišli o tzv. „privilégium nadmerného deficitu“, teda schopnosť požičiavať si lacno vo vlastnej mene.
- Prečo krajiny ako Nemecko a USA zlato nepredávajú, keď jeho cena je na historickom maxime?
Pretože ho nepotrebujú predávať. Krajiny s veľkými zlatými rezervami sú prevažne bohaté štáty s prístupom k lacnému financovaniu. Zlato im navyše plní strategickú funkciu, je to poistka pre prípad systémovej krízy, nie investícia určená na predaj pri dobrej cene.
