Myslíte si, že rozumiete peniazom? Dáta ukazujú, že väčšina Slovákov sa preceňuje

Financie sú súčasťou každodenného života každého z nás. Napriek tomu si mnohí Slováci myslia, že im rozumejú oveľa lepšie, než ukazujú reálne dáta. Najnovšie zistenia odhaľujú výrazný rozdiel medzi tým, ako ľudia hodnotia svoje finančné znalosti, a tým, čo v skutočnosti vedia o sporení, investovaní či ochrane peňazí pred infláciou.

Financie v živote Slovákov

Až tri štvrtiny Slovákov si myslia, že financiám rozumejú. Realita je však oveľa tvrdšia.

Najnovšie údaje ukazujú, že finančne gramotná je len približne polovica dospelej populácie. Práve tento rozdiel medzi sebavedomím a skutočnými znalosťami môže mnohých stáť stovky až tisíce eur.

Peniaze dnes ovplyvňujú takmer každé rozhodnutie. Od bežného nákupu potravín, cez hypotéku až po sporenie na dôchodok. Napriek tomu si množstvo ľudí stále myslí, že základné finančné pravidlá ovláda lepšie, než je skutočnosť.

Podľa prieskumu realizovaného pre Národnú banku Slovenska si približne 75 % Slovákov myslí, že rozumie financiám. Zaujímavé však je, že len 44 % respondentov verí, že financiám dobre rozumejú ostatní obyvatelia krajiny. Tento paradox naznačuje, že mnohí svoje schopnosti hodnotia optimistickejšie než schopnosti ľudí okolo seba.

Financie odhaľujú nepríjemnú realitu

Pocit istoty však ešte neznamená skutočné vedomosti.

Podľa údajov Európskej centrálnej banky dosahuje finančná gramotnosť na Slovensku iba 48 % dospelej populácie. To znamená, že viac ako polovica ľudí má problém orientovať sa v témach ako inflácia, investovanie, úvery alebo dlhodobé finančné plánovanie.

Slovensko navyše zaostáva za viacerými susednými krajinami vrátane Česka, Rakúska či Maďarska.

Práve tu vzniká problém. Človek, ktorý si myslí, že financiám rozumie, často nemá potrebu vzdelávať sa ďalej. Výsledkom môžu byť rozhodnutia, ktoré sa spočiatku zdajú rozumné, no v dlhodobom horizonte spôsobujú straty.

Typickým príkladom sú úspory uložené celé roky na bežnom účte. Peniaze síce ostávajú na účte, ale ich reálna hodnota postupne klesá vplyvom inflácie. Mnohí si tento proces ani neuvedomujú.

Financie sa učia doma aj v škole

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že finančné návyky vznikajú už v detstve. Práve preto sa čoraz viac hovorí o potrebe finančného vzdelávania na školách.

Národná banka Slovenska tento rok organizovala medzinárodnú iniciatívu Global Money Week, do ktorej sa zapojili stovky škôl, knižníc a organizácií po celom Slovensku. Témou bolo „Smart money talks – Hovorme spolu o peniazoch”. Cieľom bolo naučiť deti aj mladých ľudí lepšie rozumieť svetu financií.

Zaujímavé sú aj zahraničné výskumy. Svetové ekonomické fórum upozornilo na štúdiu, podľa ktorej finančné vzdelávanie detí neprináša úžitok len samotným žiakom. Pozitívny efekt sa prenáša aj na ich rodičov.

Výsledky ukázali, že u rodičov detí zapojených do programu finančného vzdelávania kleslo riziko omeškaných splátok úverov alebo iných platieb o 26 %.

Najväčšia chyba? Myslieť si, že už všetko vieme

Práve prehnané sebavedomie býva jednou z najväčších prekážok finančnej gramotnosti. Človek, ktorý prizná, že niečomu nerozumie, si informácie vyhľadá. Ten, kto je presvedčený, že všetko ovláda, často zostáva pri zaužívaných návykoch.

Dôsledky pritom vidíme každý deň. Ľudia sa zadlžujú bez dostatočnej rezervy, nerozumejú podmienkam úverov, podceňujú infláciu alebo odkladajú investovanie na neurčito.

Finančná gramotnosť pritom nie je o zložitých výpočtoch ani o tom, aby sa z každého stal ekonóm. Ide najmä o schopnosť robiť rozumné rozhodnutia s peniazmi, rozumieť rizikám a plánovať budúcnosť.

A práve tam má Slovensko stále veľký priestor na zlepšenie. Čísla totiž ukazujú jasnú vec: mnohí Slováci si myslia, že financiám rozumejú. Realita však hovorí niečo úplne iné.