- Je to tichá kríza, ktorú nevidno na prvý pohľad.
- Pracujúcich ubúda, dôchodcov pribúda.
- Japonsko tento scenár žije už tridsať rokov a Slovensko kráča presne v jeho šľapajach.
Slovensko starne. Nie pomaly, nie nenápadne, ale rekordne rýchlo. Čerstvé dáta Štatistického úradu SR zverejnené v marci 2026 sú varovné. Pôrodnosť sa v roku 2025 prepadla na historické minimum za posledných sto rokov. Nižšia bola naposledy počas druhej svetovej vojny.
Hrubá miera pôrodnosti dosiahla len 776 narodených detí na 100-tisíc obyvateľov. V roku 2025 sa narodilo iba 42-tisíc živých detí, no zomrelo viac ako 53 500 ľudí. Slovensko tak zaznamenalo prirodzený úbytok takmer 11 500 osôb.
„Kým v rokoch 2021 a 2022 bol prirodzený úbytok obyvateľstva spôsobený najmä pandémiou nového koronavírusu, v posledných troch rokoch zohráva hlavnú úlohu kritická úroveň úhrnnej plodnosti,“ vysvetľuje riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Zuzana Podmanická.
Celkovo na konci roka 2025 žilo na Slovensku 5 409 407 obyvateľov a to je o viac ako desaťtisíc menej ako rok predtým. Populácia klesá piaty rok po sebe.
Slováci starnú. Zdroj: shutterstock.com/Vukasin Ljustina
Japonsko: Budúcnosť, ktorá čaká aj nás
Chcete vedieť, ako to celé dopadne? Pozrite sa na Japonsko. Táto krajina žije presne ten istý príbeh len o dve, tri dekády napred.
Podľa OECD klesla pracujúca populácia Japonska od roku 1995 o 16 % a pomer seniorov ku pracujúcim sa za rovnaké obdobie viac ako zdvojnásobil, z 21 % na takmer 49 %. Na každých 100 pracujúcich dnes v Japonsku pripadá takmer 49 seniorov. A do roku 2060 sa tento pomer podľa projekcií vyšplhá až na 74, teda traja pracujúci na každých dvoch dôchodcov.
Japonská vláda hovorila o demografickej kríze roky. V roku 2023 japonský premiér Fumio Kišida priznal, že jeho krajina „stojí na pokraji toho, či dokáže fungovať ako spoločnosť“.
Japonský štatistický úrad zaznamenal v roku 2024 historické minimum narodených detí, prvýkrát klesol ich počet pod 700-tisíc, pričom celkový úbytok populácie presiahol 919-tisíc osôb za jeden rok.
Slovensko čaká osud Japonska. Zdroj: shutterstock.com/Quality Stock Arts
Slovensko v číslach: Tempo starnutia je alarmujúce
Slovensko nestarne len rýchlo, starne ako druhé najrýchlejšie v celej Európskej únii. Podľa Eurostatu sa podiel obyvateľov nad 65 rokov zvýšil za posledných desať rokov o 4,8 percentuálneho bodu, čo je druhý najvyšší nárast v EÚ hneď za Poľskom.
Stredný vek obyvateľov vzrástol od roku 2015 o štyri roky, toľko za celú dekádu nezaznamenala takmer žiadna iná krajina únie.
Pracujúcich je menej, dôchodcov viac a dôchodkový systém, ktorý funguje na princípe „mladí platia za starých“, začína škrípať.
Európska komisia vo svojej správe Ageing Report 2024 projektuje vývoj slovenského dôchodkového systému až do roku 2070. Správa je jednoznačná, bez ďalších reforiem bude tlak na verejné financie narastať.
Pritom OECD varuje, že pracujúca populácia vo veku 20–64 rokov klesne na Slovensku za nasledujúcich 40 rokov o viac ako 30 %.
Predstavte si, že na miesto každých troch dnes pracujúcich ľudí v strednom veku príde o generáciu len menej ako dvaja. Kto zaplatí vaše dôchodky?
Dôchodky pod tlakom. Zdroj: shutterstock.com/Andrey_Popov
Japonsko skúšalo všetko. Čo fungovalo?
Japonsko nie je príbehom len katastrofy. Je to aj príbeh o tom, čo krajina skúsila urobiť, keď problém naplno dorazil.
Analytici Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku hodnotia japonský prístup prekvapivo pozitívne, krajina zaviedla reformy, ktoré aspoň čiastočne kompenzovali zmenšujúcu sa pracovnú silu.
Japonsko je dnes krajinou s najvyšším efektívnym dôchodkovým vekom spomedzi všetkých štátov OECD, ľudia jednoducho pracujú dlhšie.
Výrazne vzrástla aj zamestnanosť žien, podiel pracujúcich žien vo veku 15–64 rokov dosiahol v roku 2025 rekordných 78 %, čo je porovnateľné so severskými krajinami.
Napriek tomu problém nezmizol. Japonsko naďalej zápasí s obrovskými verejnými dlhmi a sociálne výdavky rastú. Ako sa s týmto problémom popasuje Slovensko?
Dôchodok na Slovensku o pár rokov. Zdroj: shutterstock.com/fizkes
Čo to znamená pre Slovensko a pre vás osobne
Slovensko má oproti Japonsku jednu výhodu: čas. Demografická priepasť je pred nami, nie pod nami. Ale tento čas rýchlo ubieha.
Čo reálne hrozí, ak nič nezmeníme?
- Vyšší dôchodkový vek.
- Nižšie dôchodky v pomere k mzde.
- Väčší tlak na odvodové zaťaženie pracujúcich.
- Menej peňazí na zdravotníctvo, školstvo aj infraštruktúru — keďže stále väčší kus verejného rozpočtu pohltia penzie a starostlivosť o seniorov.
Japonsko nám neukazuje apokalypsu. Ukazuje nám, že riešenia existujú, ale vyžadujú odvahu rozhodovať sa dnes, nie o dvadsať rokov. Lebo o dvadsať rokov budeme Japonskom.
