- Slovensko si vlani každý deň požičalo 17 miliónov eur.
- Verejný dlh prekročil 84 miliárd eur a za tri roky narástol o viac ako 20 miliárd.
- A pritom nie sme v kríze a to je práve ten problém.
Slovensko minulo v roku 2025 o 6,09 miliardy eur viac, ako vybralo na daniach a odvodoch. V prepočte je to vyše 17 miliónov eur každý deň, vrátane sviatkov a víkendov. Tieto peniaze si štát požičal. A niekto to raz bude musieť zaplatiť.
Kto to bude? Odpoveď tušíte. Sú to vaše deti.
Slovensko: Dlh láme rekordy, hranica 60 % padla
Podľa čerstvých údajov Štatistického úradu SR dosiahol celkový dlh verejnej správy v roku 2025 úroveň 83,96 miliardy eur, čiže 61,39 % HDP.
Slovensko tak po prvý raz od pandémie prekročilo kritickú maastrichtskú hranicu 60 % HDP.
Medziročne dlh stúpol o 6,22 miliardy eur. Za posledné tri roky narástol celkový dlh o viac ako 20 miliárd eur.
Áno, deficit oproti roku 2024 mierne klesol, vtedy dosahoval takmer 7 miliárd eur. To je jediná dobrá správa. Tá zlá? Dlh napriek tomu rastie rekordným tempom.
Toto sa nedeje počas krízy. Ekonomika rastie, nezamestnanosť je nízka. A predsa sa zadlžujeme tempom, ktoré nemá v našej histórii obdobu.
Slovensko smeruje k dlhu na úrovni 75 % HDP
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo februárovej prognóze 2026 upozorňuje, že bez ďalšej konsolidácie môže hrubý dlh do roku 2029 dosiahnuť až 75 % HDP.
Celkový dlh pritom v roku 2027 po prvý raz v histórii presiahne 100 miliárd eur. A čím väčší dlh, tým viac platíme na úrokoch a tým menej zostáva na to, čo skutočne potrebujeme.
Podľa analýzy RRZ o úrokových nákladoch by bez ozdravenia verejných financií mohli náklady na obsluhu dlhu do roku 2029 narásť na 3,5 miliardy eur ročne, dvojnásobok oproti roku 2022.
To sú peniaze, ktoré nevybudujú ani jeden most, ani jednu nemocnicu.
Šéf Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy vysvetlil:
„Dlhodobé deficitné hospodárenie a riziká vo fiškálnej politike sa odzrkadlili v horšom medzinárodnom ratingu, čo vytvorilo priestor na vyššiu rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a tým aj vyššie náklady na financovanie dlhu.“
Podľa Dodatku RRZ k hodnoteniu rozpočtu 2026–2028 by vláda na splnenie vlastného cieľa (znížiť deficit na 3,5 % HDP do konca volebného obdobia) musela prijať ďalšie konsolidačné opatrenia v objeme 2,8 miliardy eur. Zatiaľ ich nemá.
Slovensko konsoliduje neúspešne. Zdroj: shutterstock.com/Yanosh Nemesh
Kto zaplatí dlh v miliardách eur?
Odpoveď je jednoduchá a nepríjemná zároveň. Zaplatíme to my všetci — vyššími daňami, horšími verejnými službami, alebo oboje naraz.
Grécko šlo touto cestou pred pätnástimi rokmi. Nasledovalo desaťročie škrtov, chudoby a masového odchodu mladých ľudí.
Slovensko nie je Grécko, ale tempo, akým rastie náš dlh mimo krízy, je varovaním, ktoré nemožno ignorovať. Hodiny tikajú. A každý deň pridávajú ďalších 17 miliónov.
