- Investičné podvody spôsobujú až 73 percent finančných strát klientov.
- Podvodníci využívajú psychologický nátlak namiesto phishingových útokov.
- Najčastejšia vstupná suma pri podvode je 250 eur.
Investičné podvody sa na Slovensku v roku 2026 dostali do popredia. Podľa údajov VÚB banky už netvoria iba okrajový problém, ale predstavujú až 73 percent všetkých strát klientov spôsobených podvodmi.
To je výrazná zmena oproti minulosti, keď banky riešili najmä phishingové správy, podvodné e-maily a falošné odkazy. Tie dnes podľa banky stoja už len za malou časťou škôd a ich podiel klesol na približne päť percent.
Zmena však nespočíva len v číslach. Mení sa aj spôsob, akým útočníci konajú. Kým kedysi sa snažili získať heslá alebo prihlasovacie údaje, dnes stavajú na manipulácii. Obeť už často nepríde o peniaze po kliknutí na pochybný link. Peniaze odošle sama, pretože jej podvodník vytvorí dojem, že robí správnu a bezpečnú vec. Práve psychologický nátlak sa stal hlavnou zbraňou dnešných finančných podvodníkov.
Koordinátor prevencie podvodov vo VÚB banke Radomír Adamkovič upozorňuje, že tento posun banka sleduje už dlhšie, no začiatok roka 2026 ho potvrdil naplno. Najväčšie škody dnes podľa neho spôsobujú dva typy útokov.
Prvým sú falošné investičné ponuky. Druhým telefonáty od údajných policajtov alebo bankárov. V oboch prípadoch podvodník vedie klienta krok za krokom a navádza ho, aby previedol peniaze podľa pripraveného scenára.
Pri investičných podvodoch sa podvod často začína na sociálnych sieťach. Človek narazí na reklamu, ktorá sľubuje vysoké zhodnotenie peňazí, rýchly zisk alebo výnimočnú investičnú príležitosť. Reklama môže pôsobiť dôveryhodne aj preto, že ju podporí zmanipulované video so známou tvárou.
Po kliknutí a vyplnení kontaktu sa ozve údajný poradca. Ten vysvetľuje, ako investícia funguje, vytvára pocit dôvery a tlačí na rýchle rozhodnutie. Najčastejšou vstupnou sumou ostáva 250 eur. Práve túto čiastku podvodníci používajú opakovane ako prvý krok, ktorým si otvoria cestu k ďalším platbám.
Loading ...Investičné podvody udreli na Slovensko naplno
Ďalší častý scenár pracuje s príbehom o už existujúcej investícii. Podvodník zavolá s tým, že klient má vraj niekde uložené peniaze a teraz si môže vybrať výnos. Namiesto zisku však príde strata. Útočník klienta presvedčí, aby si nainštaloval aplikáciu na „vyplatenie výnosu”. V skutočnosti ide o nástroj na vzdialený prístup do telefónu alebo počítača. Keď človek aplikáciu spustí, podvodník získa kontrolu nad zariadením a môže zadávať platby.
Do hry vstupujú aj nové techniky. Banka upozorňuje aj na zneužitie takzvaného NFC tunnelingu. Pri ňom útočník presvedčí klienta, aby priložil svoju platobnú kartu k mobilu. Tak vytvorí spojenie, ktoré mu neskôr umožní vyberať peniaze z účtu cez bankomat. Podvodníci teda kombinujú manipuláciu s technológiami a využívajú aj nástroje umelej inteligencie či deepfake obsah.
Podvod na Slovensku naberá na sile: Falošní policajti pripravujú ľudí o tisíce eur
Výrazne rastú aj prípady, keď človeku zavolá falošný policajt alebo údajný zamestnanec Národnej banky Slovenska. Takýto volajúci vystupuje presvedčivo, pozná meno klienta, použije falošné služobné číslo a niekedy pošle aj fotografiu preukazu. Potom tvrdí, že účet ohrozuje útok alebo si niekto berie úver na cudzie meno. Cieľ ostáva rovnaký. Dotlačiť človeka, aby previedol peniaze na takzvaný bezpečný účet. Taký účet však neexistuje. Ide len o účet podvodníka.
Podľa banky ohrozujú tieto podvody najmä ľudí vo veku od 50 do 75 rokov. Ide o skupinu, ktorá sa pohybuje online, používa smartfóny, komunikuje cez sociálne siete a zároveň má úspory alebo prístup k úverom. Pre útočníkov preto predstavuje lákavý cieľ. Škody pritom nemusia končiť pri stovkách eur. V mnohých prípadoch presahujú aj desiatky tisíc eur.
