- Umelá inteligencia mení obsah práce, nie potrebu odborníkov.
- Firmy čoraz viac hľadajú ľudí s technickými a analytickými zručnosťami.
- Technické vzdelanie zvyšuje šance na uplatnenie na trhu práce.
Umelá inteligencia mení obsah pracovných pozícií aj očakávania trhu práce. Kým psychologička upozorňuje, že rýchle zmeny môžu u mladých zvyšovať neistotu pri rozhodovaní o štúdiu, personalisti hovoria o rastúcom dopyte po ľuďoch, ktorí rozumejú procesom, dátam a technickým súvislostiam.
Práve technické vzdelanie tak môže byť v meniacej sa realite jednou z najistejších opôr.
Podľa medzinárodných analýz je už dnes približne 60 % pracovníkov v Európskej únii vystavených zmenám spôsobeným umelou inteligenciou. Nejde však o masové rušenie pracovných miest. Mení sa najmä obsah práce – niektoré úlohy sa automatizujú, iné vznikajú úplne nanovo.
Globálne prognózy zároveň hovoria, že približne 23 % pracovných miest sa do roku 2027 transformuje vplyvom technologického pokroku a zelenej transformácie. Trh práce tak nebude znižovať nároky na uchádzačov.
Naopak, bude čoraz viac vyžadovať odbornosť, schopnosť pracovať s technológiami a rozumieť technickým súvislostiam.
Umelá inteligencia – čo firmy chcú?
„V praxi vidíme, že umelá inteligencia technické profesie ako také nenahrádza. Mení síce spôsob práce, ale zároveň zvyšuje dopyt po ľuďoch, ktorí rozumejú procesom, dátam a technickým súvislostiam,” vysvetľuje Martina Fandelová, HR riaditeľka spoločnosti PPA Controll.
Firmy dnes podľa nej nehľadajú len používateľov moderných nástrojov. Hľadajú najmä odborníkov, ktorí dokážu technológie nastavovať, vyhodnocovať a kontrolovať ich výsledky.
Práve v technických odboroch sa tak čoraz jasnejšie ukazuje rozdiel medzi tým, kto technológiu len používa, a tým, kto jej skutočne rozumie. S ďalším rozvojom umelej inteligencie sa tento rozdiel bude ešte prehlbovať.
Najlepší online biznis v roku 2026? Vytvorili sme porovnanie
Mladí ľudia dnes čelia väčšej neistote
Rýchle technologické zmeny však zároveň ovplyvňujú aj rozhodovanie mladých ľudí o štúdiu a kariére. Podľa odhadov World Economic Forum môže až 65 % dnešných detí pracovať v profesiách, ktoré dnes ešte neexistujú.
Psychologička Silvia Frantová z platformy Ksebe upozorňuje, že takáto neistota môže u mladých vyvolávať tlak. „Keď majú mladí ľudia pocit, že budúcnosť je nepredvídateľná a že si musia vybrať povolanie, ktoré sa môže o pár rokov výrazne zmeniť, môže to zvyšovať ich stres pri rozhodovaní o štúdiu,” vysvetľuje.
Z psychologického hľadiska je preto podľa nej dôležité vnímať výber školy nie ako definitívne rozhodnutie na celý život, ale ako prvý krok kariérnej cesty, ktorá sa bude prirodzene vyvíjať.
Technické vzdelanie ako základ systematického myslenia
Technické vzdelanie nie je len o konkrétnych technológiách. Predovšetkým rozvíja schopnosť analyzovať problémy, pracovať s dátami a hľadať funkčné riešenia. Práve systematické a analytické myslenie patrí v ére umelej inteligencie medzi najcennejšie kompetencie.
Absolventi technických odborov sú zvyknutí riešiť problémy, ktoré majú viacero premenných a neexistuje na ne jednoduchá odpoveď. Vedia sa rýchlejšie adaptovať na nové technológie, pretože chápu princípy, na ktorých fungujú.
Technické vzdelanie sa tak postupne stáva jednou z najspoľahlivejších poistiek uplatniteľnosti na trhu práce.
Psychológovia zároveň upozorňujú, že predstava jednej profesie na celý život sa postupne vytráca. „Pracovný trh sa rýchlo mení a je čoraz bežnejšie, že ľudia počas života niekoľkokrát zmenia pracovnú rolu alebo si doplnia nové vzdelanie,” hovorí Silvia Frantová. Pre mladých je preto podľa nej dôležitejšie rozvíjať flexibilitu, schopnosť učiť sa nové veci a prispôsobovať sa zmenám, než snažiť sa naplánovať si jednu presnú kariérnu cestu.
Budúcnosť práce: Umelá inteligencia a človek
Firmy naprieč priemyslom dnes potvrdzujú, že rozhodujúca bude kombinácia technického základu a ochoty neustále sa učiť.
Umelá inteligencia dokáže zrýchliť výpočty, optimalizovať procesy alebo navrhovať riešenia. Nedokáže však niesť zodpovednosť za rozhodnutia ani posúdiť ich dopady v reálnom svete. Budúcnosť práce preto nebude o súboji ľudí a strojov, ale skôr o ich spolupráci.
Aj pri najmodernejších technológiách zostávajú oblasti, kde je ľudský faktor nenahraditeľný.
Najmä:
- schopnosť kriticky vyhodnocovať výsledky
- chápať širší kontext riešení
- niesť zodpovednosť za rozhodnutia
- prepájať technické riešenia s ekonomickými či environmentálnymi dopadmi
Práve tieto kompetencie robia z technicky vzdelaných odborníkov kľúčových hráčov aj v ére umelej inteligencie.
