- Slovensko investuje miliardy, no výsledky sa rozplývajú.
- Viac než polovica mladých ľudí pracuje mimo odboru.
- Trh práce tak stráca ľudí, zručnosti aj budúcnosť.
Slovensko stojí pred problémom, ktorý sa nedá ďalej prehliadať. Štát každý rok investuje obrovské peniaze do vzdelávania, no výsledok je alarmujúci. Trh práce nedokáže využiť to, čo školy produkujú. A dopláca na to celá ekonomika, firmy, zamestnanci aj verejné financie.
Podľa najnovšej analýzy Klubu 500 len 46,2 % mladých ľudí na Slovensku pracuje v zamestnaní, ktoré má vysokú alebo veľmi vysokú zhodu s ich vyštudovaným odborom. To znamená, že takmer 54 % absolventov končí mimo svojej kvalifikácie. V celej Európskej únii je na tom horšie už len Taliansko, ako uvádza analýza Kompas500.
Loading ...Slovensko vyrába diplomy, nie zručnosti
Detailné čísla ukazujú, kde je problém najväčší. V odboroch služieb pracuje priamo vo svojej profesii len 32,3 % absolventov. V podnikaní a administratíve je to 44,2 %, v humanitných odboroch 46,2 %.
Naopak, tam, kde je silný dopyt trhu, je situácia výrazne lepšia. V zdravotníctve a sociálnej starostlivosti pracuje v odbore 76 % absolventov, vo vzdelávaní takmer 70 %.
Dáta jasne ukazujú, že problém nie je v tom, že by Slovensko vzdelávalo málo. Vzdeláva nesprávne. Systém produkuje veľké množstvo absolventov v oblastiach, ktoré ekonomika nedokáže absorbovať.
Nezamestnanosť v krajine stúpa
Úrady práce evidovali v januári až 176 838 uchádzačov o zamestnanie, ako uvádza Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Problém je, že nezamestnanosť rastie v čase, keď počet voľných pracovných miest aj zamestnaných cudzincov dosahuje na Slovensku historické maximá.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
Slovensko míňa miliardy, návratnosť je slabá
Slovensko dáva na vzdelávanie približne 5 % HDP, čo je pri veľkosti našej ekonomiky významná suma. Napriek tomu je návratnosť týchto investícií nízka. Viaceré krajiny, ktoré míňajú na študenta menej, ako napríklad Poľsko, Litva či Rumunsko, dosahujú lepšie prepojenie vzdelania s pracovným trhom.
Ak viac než polovica absolventov pracuje mimo odboru, znamená to roky verejných investícií bez plného využitia, vyššie náklady firiem na zaškoľovanie a nižšiu produktivitu celej ekonomiky. Vzdelávací systém sa tak mení z motora rastu na brzdu celého hospodárstva.
Trh práce platí vysokú cenu
Slovenská ekonomika dnes potrebuje technické, digitálne a zdravotnícke zručnosti. Dopyt po nich rastie. Školský systém však reaguje pomaly. Výsledkom je štrukturálny nesúlad, ktorý brzdí rast, inovácie aj konkurencieschopnosť.
Ak sa Slovensko rýchlo neprispôsobí, bude naďalej platiť miliardy za systém, ktorý nepripravuje ľudí na realitu trhu práce. A to je konár, ktorý si krajina píli sama pod sebou.
