Myslíte negatívne? V starobe vám to môže ovplyvniť rozvoj demencie! Niežeby sme mali v obľube články typu „vedci zistili”, ktoré sa vzájomne popierajú, ale v tomto prípade urobíme výnimku. Podľa štúdie zverejnenej na Public Library of Science vás vaša pozitivita v budúcnosti ochráni od demencie. Negatívne myslenie ohľadom staroby a starých ľudí má totiž na rozvoj tejto choroby preukázateľný vplyv.
Negatívne myslenie a demencia
Tzv. nádej na dožitie, alebo stredná dĺžka života, je v Japonsku jedna z najvyšších. Tím vedeckých pracovníkov univerzity Yale vedený epidemiologičkou Beccou Levy sa snažil prísť na to, čím to môže byť. Do úvahy o možných príčinách a faktoroch ovplyvňujúcich rozvoj tejto psychickej poruchy prišiel rozdiel v myslení.
V Japonsku sa k starým ľuďom chovajú výrazne lepšie než napríklad v USA. Staroba pre nich neznamená, že je človek zbavený schopnosti premýšľať a pomerne aktívne žiť. K starým ľuďom sa tam správajú s omnoho väčšou úctou a vytvárajú tak prostredie, kde staroba neznamená, že vás opustia vaše mentálne sily.
Ešte väčší kontrast vyvolávajú reči českých politikov ohľadom „starnutia populácie” a archetyp dôchodcu, čoby takpovediac príživníka na dôchodkových dávkach, ktorý zaťažuje náš zdravotnícky systém. Podľa nami citovanej štúdie toto zmýšľanie našim politikom zvyšuje riziko demencie.
Ako myslíte na svoju starobu?
Myslíte ohľadom svojej staroby a staroby všeobecne negatívne? Práve to môže rozhodnúť, či sa u vás rozvinie demencia a ako kvalitne si raz užijete svoje vnúčatá, pravnúčatá a tiež svoj život (ako sa hovorí) na staré kolená.
Ľudia, ktorí myslia pozitívne, majú normálny úctivý a slušný vzťah k starým ľudom a nepovažujú starobu za časť života, kedy už budú tráviť čas prakticky len na cestách od lekára k lekárovi a udržovať sa nažive liekmi a ďalšími liečebnými prípravkami a zákrokmi. Pre nás, ktorí preferujeme bohatstvo, by staroba mala predstavovať obdobie zaslúženého blahobytu a pohody.
Pozitivita znižuje riziko demencie, hovoria vedci
„Zistili sme, že pozitívne vnímanie veku môže pomôcť znižovať riziko jedného z najstálejších genetických faktorov demencie, a to je rozhodne dôvod pre realizáciu verejnej kampane proti ageizmu a negatívnemu intonovaniu starobe.”
Týmito slovami vyjadrila závery štúdie aj svoj postoj šéfka výskumného tímu, ktorý testoval vzorku obyvateľstva s genetickou dispozíciou k vzniku demencie, Becca Levy. Ale čo je vlastne tá demencia? Kdekto by si mohol predstaviť, že ide len o nejaký stav, kedy sa človek jednoducho (prepáčte ten výraz) chová ako dement. Lenže to tak úplne nie je.
Čo je demencia
Než túto tému uzavrieme, poďme si krátko ujasniť, o čo vlastne ide. Bez ohľadu na príčinu, ktorých sa uvádza hneď niekoľko (vzápätí sa im budeme venovať), demencia je stav, kedy dôjde k úbytku kognitívnych funkcií. Chorí majú problémy s učením nových vecí, udalosti staršieho dátumu si však pamätajú dobre.
Čo sú kognitívne funkcie
Hovorí sa im aj poznávacie funkcie. Kognitívne funkcie sú jednou z hlavných oblastí ľudskej psychiky. Istotne ste už počuli o rôznych mozgových centrách. Tieto centrá majú na starosti jednotlivé kognitívne funkcie, ako napr. pamäť, pozornosť, reč, orientácia v priestore a pod.
Nabudúce by sme vám mohli ponúknuť článok ohľadom tréningu a o rôznych technikách, ktoré slúžia na cvičenie týchto funkcií a mozgu, ako sú rôzne mentálne hry, učenie, ale aj meditácia atď.
Príčiny demencie
Tento článok by nebol kompletný, keby sme nepredstavil tiež ostatné možné príčiny demencie. Jej vznik samozrejme neovplyvňuje iba to, ako pozitívne či negatívne myslíte o starobe a všeobecne, ale má svoje učebnicové príčiny. Tými, ktoré v lekárskych materiáloch môžete nájsť najčastejšie, sú:
- Neurodegeneratívne ochorenie (napr. Alzheimerova choroba, ale aj iné),
- Symptomatická demencia (v dôsledku úrazu, nádoru či ďalších ochorení),
- Demencia spôsobená infekciou (AIDS, syfilis…),
- Demencia v dôsledku intoxikácie (alkohol a iné drogy).
Prečítajte si tiež: [Osobný rozvoj] Afirmácie – Naučte sa, ako ich správne používať
Záver
Vec sa má tak, existuje viacej druhov príčin, ktoré môžu mať na rozvoj demencie vplyv. Okrem zmienených príčin vedci poznajú tiež gén APOE-4, ktorý riziko tohto ochorenia mozgu zvyšuje. Práve ľudí s touto dispozíciou testovali vedci z univerzity Yale. Títo vedci tvrdia, že naše pozitívne vnímanie staroby môže významne zvýšiť naše šance na dlhý a príjemný život v zdraví. Iste teda stojí za to sa nad tým aspoň krátko zamyslieť.
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku, a najnovšie i na Instagrame a Twitteri.
Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Kytka.
Zdroje:
https://journals.plos.org/
https://wave.rozhlas.cz/
https://www.mojezdravi.cz/
https://cs.wikipedia.org/
