- Dane a odvody drvia slovenskú ekonomiku.
- RRZ varuje, že polovica konsolidačných opatrení má negatívny vplyv na rast.
- Úspory, ktoré mali krajine pomôcť, môžu napokon spomaliť jej rozvoj.
Dane a odvody dusia Slovensko. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varuje, že približne polovica opatrení z vládnych konsolidačných balíkov škodí slovenskej ekonomike. Hoci znižovanie rozpočtového deficitu je podľa odborníkov nevyhnutné, spôsob, akým ho vláda realizuje, oslabuje konkurencieschopnosť krajiny a demotivuje podniky aj zamestnancov.
Podľa RRZ platí, že čím väčšie znižovanie deficitu, tým väčší tlak na spomalenie ekonomiky. Nie všetky úsporné kroky sú však rovnako škodlivé.
Medzinárodná prax rozlišuje medzi zásahmi, ktoré majú dlhodobý negatívny dopad – napríklad zvyšovanie daní a odvodov – a tými, ktoré pôsobia len krátkodobo alebo miernejšie.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Bitmarkets a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Dane a odvody brzdia ekonomický rast
Najväčšie riziko predstavujú opatrenia, ktoré zvyšujú zaťaženie práce a podnikania, brzdia investície a obmedzujú hospodársku aktivitu. RRZ upozorňuje, že strata motivácie pracovať, podnikať či investovať sa následne prejaví v nižšom dlhodobom raste. Ide najmä o priame dane a odvody, ktoré zasahujú produktívne sektory.
Menej škodlivé sú zmeny v nepriamych daniach – teda tých, ktoré sa viažu na spotrebu alebo majetok, či zdaňujú tzv. negatívne externality (napríklad environmentálne záťaže). K pozitívnym krokom patria aj úspory v prevádzke štátu alebo adresnejšie sociálne výdavky.
Fumbi spustilo súťaž o atraktívnu cenu 1 200 eur, vyplácané ako mesačný bonus 100 eur po 12 mesiacov. Zaregistrujte sa, urobte prvý vklad, zadajte kód KRYPTONAROK a zapojte sa.
V praxi však podľa RRZ zostávajú vládne balíky štruktúrne nevyvážené. Až 49 % opatrení má negatívny vplyv na ekonomiku – najmä v prvej vlne konsolidácie pre rok 2024, kde priame dane a odvody tvorili 56 % z celkového dopadu.
Medzi najviac kritizované kroky patrí zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľov či opätovné zavedenie bankového odvodu.
Situácia sa mierne zlepšila v roku 2025, keď už 58 % opatrení patrilo medzi menej škodlivé – napríklad zmeny v DPH, daňový bonus či rodičovský dôchodok. Na druhej strane, RRZ upozorňuje na rizikové kroky ako daň z finančných transakcií či zvýšenie dane z príjmov pre najziskovejšie firmy.
Najnovší balík pre rok 2026 je podľa analytikov takmer vyrovnaný – 51 % opatrení má negatívny dopad, najmä v podobe vyšších odvodov pre zamestnancov a SZČO či obmedzenia štátnych investícií. Zvyšok tvorí menej škodlivé šetrenie, napríklad zníženie bežných výdavkov alebo úpravy DPH.
