- Slovensko sa ocitá na hrane fiškálnej stability.
- Verejný dlh rastie rýchlejšie, než vláda očakávala, a blíži sa k hranici 60 % HDP.
- Analytici varujú, že bez zásadných reforiem krajinu čaká dlhové napätie a slabý ekonomický rast.
Slovensko sa ocitá v najťažšej fiškálnej situácii za posledné roky. Podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR sa ukázalo, že verejné financie sa zhoršujú rýchlejšie, než vláda predpokladala.
Verejný dlh dosiahol ku koncu minulého roka 59,7 % HDP, čím sa krajina dostala do najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Ak sa situácia nezlepší, od 22. novembra 2025 bude musieť vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Slovensko má rastúci dlh a klesajúci HDP
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa zhoršil aj deficit verejných financií – z pôvodných 5,3 % HDP na 5,5 %. K nárastu prispel nižší výnos zo solidárneho príspevku v energetike aj úprava dotácií pre zelenú energiu.
Revízia zároveň odhalila presuny súvisiace s odloženou platbou DPH veľkého subjektu, čo posunulo časť deficitu z roku 2022 do roku 2023.
Slovensko vstupuje do druhej polovice dekády s dlhom, ktorý sa nebezpečne približuje k hranici 60 % HDP a podľa aktuálnych odhadov ju už v roku 2025 aj prekročí,” upozorňuje analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Podľa neho verejný dlh dosiahol 77,7 miliardy eur, čo predstavuje najrýchlejšie tempo zadlžovania od pandémie.
Fumbi spustilo súťaž o atraktívnu cenu 1 200 eur, vyplácané ako mesačný bonus 100 eur po 12 mesiacov. Zaregistrujte sa, urobte prvý vklad, zadajte kód KRYPTONAROK a zapojte sa.
Vláda síce plánuje znížiť deficit na 4,1 % HDP v roku 2026, no RRZ odhaduje reálnejší výsledok okolo 4,6 %.
Niektoré opatrenia totiž zlepšujú deficit iba dočasne, nie dlhodobo,” upozorňuje RRZ.
Medzi dočasné kroky patria napríklad daňové amnestie, zmrazenie miezd vo verejnej správe či pozastavenie 13. dôchodkov.