Slovensku hrozí nedostatok potravín. Pekári žiadajú podporu od štátu

  • Pekári a mlynári varujú pred rizikom nedostatku základných potravín.
  • Podniky kritickej infraštruktúry musia investovať státisíce eur do bezpečnosti.
  • SZPCC žiada štát o podporu na ochranu domácej výroby.
Ekonomika Slovensku hrozí nedostatok potravín
Slovensku hrozí nedostatok potravín. Zdroj: shutterstock.com/Kit Leong, Mix and Match Studio
BitmarketsBest Wallet mobil

Slovensko sa musí pripraviť na možný nedostatok potravín, upozorňujú Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) spolu so Spolkom mlynárov Slovenska. Ak štát nezačne konať, môže podľa nich prísť vážna kríza, ktorá ohrozí domácich výrobcov aj spotrebiteľov.

Portál Dnes24.sk informuje, že vláda by mala zvýšiť rozpočet na obranu o 150 miliónov eur. Pekári a mlynári žiadajú, aby časť týchto prostriedkov podporila aj ochranu domácej výroby základných potravín – chleba, múky a pečiva.

Príkladní susedia

Poukazujú na príklad Poľska, ktoré chce v rokoch 2025 a 2026 investovať viac ako 2,3 miliardy eur do ochrany kritickej infraštruktúry vrátane potravinárskej výroby.

„Ak dokážeme nájsť stovky miliónov na energie, mali by sme zabezpečiť, aby mali ľudia vo vykúrených bytoch aj čo jesť,” zdôrazňuje Milan Lapšanský, predseda predstavenstva SZPCC.

Pekári upozorňujú, že slovenské podniky spadajúce pod kritickú infraštruktúru musia každoročne investovať státisíce eur do kybernetickej a fyzickej bezpečnosti. Pre mnohé prevádzky ide o neúnosnú záťaž. Ak štát nepomôže, výrobcovia budú nútení zdražovať.

Zväz zároveň dlhodobo kritizuje nedostatok systematickej podpory potravinárstva. Dovoz lacného pečiva zo zahraničia podľa SZPCC neustále rastie a zahraničné reťazce zvyšujú negatívne saldo obchodu s potravinami až o 200 miliónov eur ročne.

98 %

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Finančné rozdielové zmluvy sú zložité nástroje a sú spojené s vysokým rizikom rýchlych finančných strát v dôsledku pákového efektu. Na 75 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s finančnými rozdielovými zmluvami u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či chápete, ako finančné rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.

Slovensko nesmie zopakovať chyby z pandémie

Lapšanský pripomína, že Slovensko ako hraničný štát NATO a sused vojnového konfliktu musí mať jasnú stratégiu pre krízové situácie. Ako pozitívny príklad uvádza Fínsko, ktoré sa počas pandémie zásobilo ochrannými prostriedkami a vyhlo sa tak predraženým nákupom od špekulantov.

„Ak nezačneme konať, v prípade vojny, živelnej pohromy alebo hospodárskej krízy nebudeme mať dostatok základných potravín a ľudia si ich nebudú môcť dovoliť,” varuje Lapšanský. Dodáva, že zodpovednosť ponesú politici aj vláda, ktorí teraz váhajú.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje viac ako 520 výrobcov naprieč celou krajinou. Členovia zväzu denne zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cestovín aj cukrárskych výrobkov a zamestnávajú vyše 12 200 ľudí.

Pekári a mlynári preto vyzývajú vládu, aby podporila potravinovú sebestačnosť a posilnila domácu výrobu. Tvrdia, že bez ráznych krokov sa Slovensko môže ocitnúť v situácii, keď základné potraviny nebudú dostupné ani cenovo, ani skladom.

Nové povinnosti

Pekárne, mlyny a ďalšie prevádzky, ktoré patria medzi podniky kritickej infraštruktúry, musia plniť nové povinnosti vyplývajúce zo zákonov o kritickej infraštruktúre a hospodárskej mobilizácii.

Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) vláda nerieši ich strategický význam a neposkytuje žiadnu podporu, čo môže ohroziť potravinovú sebestačnosť krajiny.

Špeciálne úlohy

Lapšanský hovorí, že podniky zabezpečujúce výrobu chleba, múky a pečiva čelia rastúcemu daňovému a odvodovému zaťaženiu a zároveň musia plniť špeciálne úlohy určené štátom. „Ak agrorezort nemá zdroje, je potrebné nájsť ich vo zvýšených výdavkoch na obranu. Bez potravín neprežije ani obyvateľstvo, ani armáda,” zdôrazňuje Lapšanský.

Podľa zákona č. 367/2024 musia podniky kritickej infraštruktúry zavádzať bezpečnostné protokoly, ochranné opatrenia a plány obnovy po incidentoch. Musia tiež spolupracovať s agrorezortom, pravidelne reportovať stav infraštruktúry a vymieňať si informácie.

txbtxb
Autor:
Karina Daráková

Karina Daráková pochádza spod Tatier a vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti pôsobila v Novom Čase a na pozícii vedúcej domáceho spravodajstva v Startitup. V Kryptomagazine sa venuje ekonomickým a realitným témam.