- Slovensko má jeden z najhorších výsledkov za posledných 25 rokov.
- Zo 100 % mzdových nákladov zostane zamestnancovi len 42 %.
- Daňové zaťaženie na Slovensku patrí medzi najtvrdšie v EÚ.
Deň daňovej slobody (DDS), teda dátum, v ktorom obyvatelia symbolicky splatia všetky výdavky štátu a začnú pracovať na seba, vyšiel v tomto roku na 26. júna. V porovnaní s minulým rokom ide o mierne zhoršenie, keď bol DDS 22. júna, a teda o niekoľko dní skôr.
Celkovo ide o jedny z najhorších výsledkov za posledných 25 rokov. Informoval o tom v stredu na tlačovej konferencii Inštitút slobodného podnikania (ISP).
Okrem toho prepočtu podľa kalendárnych dní je súčasťou výpočtu daňovej slobody aj výpočet daňového bremena na zamestnanca s priemernou mzdou. Tam sa to počíta ako to, čo zostane človeku po tom, ako zaplatí on a jeho zamestnávateľ.
Všetky priame dane, všetky nepriame dane a všetky odvody, a vychádza to teda veľmi nepriaznivo v neprospech zamestnanca, pretože zo 100 percent celkových mzdových nákladov zamestnávateľa mu zostane len 42 percent. A 58 percent rôznymi spôsobmi mu zoberie štát,“ priblížil predseda ISP Ján Oravec.
Začnite investovať cez XTB bez poplatkov a s kódom KRYPTOMAGAZINSK získate akciu zdarma.
Deň daňovej slobody býval aj o mesiac skôr
Z vývoja DDS na Slovensku od roku 2000 do roku 2025 vyplýva, že najlepší výsledok sme v SR zaznamenali v rokoch 2003 až 2008, keď sa tento deň pohyboval okolo konca mája. V roku 2003 to bolo 27. mája, v roku 2004 to bolo 21. mája a v roku 2007 dokonca 13. mája, čo bol najskorší termín počas celého 25-ročného obdobia.
Naopak, v súčasnosti patria výsledky podľa odborníkov k najhorším, keďže prišlo v posunu DDS na termíny, ktoré atakujú koniec júna. Z medzinárodného porovnania vyplýva, že slovenský DDS je 11. najneskorší spomedzi všetkých krajín Európskej únie (EÚ).
Ak krajiny rozdelíme do troch skupín, Slovensko patrí do skupiny s najvyššou úrovňou verejných výdavkov aj daňového zaťaženia v porovnaní s ostatnými, zdôraznil inštitút.
Inštitút upozornil, že verejné výdavky štátu sa vymkli spod kontroly, pričom ich podiel na hrubom domácom produkte (HDP) neustále rastie. Jednou z hlavných príčin by mala byť nechuť uskutočňovať reformy.
Problémy podľa odborníkov predstavujú zbytočné ministerstvá, príliš veľká verejná správa či dotácie podnikom. Najmarkantnejšia by však mala byť neschopnosť prejsť od plošných dotácií k adresným, čo by podľa ISP výrazne pomohlo znížiť verejné výdavky.
